Evelyn sexi a v pohode

Skalnejší fanúšikovia ju poznajú zo stand-upov už päť rokov. No boom prišiel hlavne vďaka chorvátskym kunám. Rozpačité diskusie o tom, či je fakt taká dobrá alebo taká „prostá“ zaplavili internet. Až tak, že som si ju všimla i ja. Po úmorných snahách ničených vyťaženosťou a zaneprázdnenosťou sme sa konečne stretli. Okruh mojich známych sa tak rozšíril o jednu fajn a normálnu babu.

Mladá, všímavá, excentricky pôsobiaca, hlučná, dynamická, temperamentná a zároveň nenápadná, kultivovaná, tichá, ľudská, dokonca až dievčensky plachá. Taký mnohotvárny živel-Žizel.

Evelyn: „Je veľmi dôležité vedieť prijímať komplimenty“

Bratislavské publikum svojimi postrehmi baví odkedy nastúpila na vysokú školu, skalnejší fanúšikovia ju poznajú už päť rokov. Začala stand-upmi a komunita obdivovateľov sa postupne rozrastala. Dnes denne postuje krátke videá a žne tisíce lajkov. Prelom prišiel spolu so zháňaním chorvátskych kún. Predstava napchať ich 60 do plážovej tašky by do rozpakov a k vulgárnosti dohnala asi nejedného z nás. Sama svoje videá nepozerá. Natočí zväčša dve-tri, vychytá chyby, to najlepšie vyberie, postne a viac sa nestará, aha:

Všestranne rozhľadená Pani Gitka z východu, bratislavská bloncka Evelyn, modelka Žizel, moderátorky zo Sexi a v pohode,… Dnes má na Facebooku vyše 125 tisíc like-ov, priazeň Jana Krausa a stále viac a viac nápadov. Žena, vďaka ktorej som zistila závažnú životnú pravdu: „Ešte ťažšie, než mať zlomené srdce je olízať si lakeť!“ Eva Kramerová – Evelyn.

Čo si bývala na detských maškarných plesoch?

Och, to si vôbec nepamätám. Ale viem, že som raz bola hrozne nahnevaná na mamu, lebo keď som mala asi päť rokov, obliekla ma na maškarný za nejakého indiána. Teda... Nie celkom indiána, ale za niekoho, kto mal na hlave turban. Ako Aladin. A vyzerala som ako chlapec. Tak som na ňu bola naštvaná, lebo veď prečo?! Však ja som chcela ísť za princeznú, ne :-) ?

Vieme, že už na strednej škole si hrávala v divadle, na VŠ si sa pridala k Bielemu divadlu, potom si sa pustila do stand-upov, teraz denne postuješ self-made-videá,… Nepretržitá šnúra publicity. Nežiadalo sa Ti niekedy byť nenápadná sivá myška?

Sú obdobia, kedy som nenápadná, ticho, chce sa mi byť v kúte. Mám rada ľudí. Teší ma, keď pre nich môžem tvoriť niečo zábavné, ale... Viem si to ustrážiť. Ak mám chuť byť niekde v rohu sama, viem sa zašiť a byť tá nenápadná sivá myška.

Kedy prišiel prelom, keď si zrazu vedela, že „v tomto som dobrá, tomuto sa budem venovať!?“

To, že chcem byť na javisku, na očiach, som si uvedomila na strednej škole, keď sme hrali jednu hru. V poslednom - piatom ročníku (bilingválne gymnázium). Polhodinová hra, malá scénka, počas ktorej som si uvedomila, že wow, toto je strašne dobrá energia, síce aj stresík, ale šialene ma to baví. To bol hlavný impulz, kedy som si uvedomila, že toto chcem v živote robiť.

Prečo si ostala len pri videách?

Lebo zo stand-upiek mám veľký stres. Ten som chcela zminimalizovať. Zatiaľ som si povedala, že pôjdem touto cestou, je to pre mňa super forma.

Keď točíš videá, inšpiruješ sa spätne aj vlastnými stand-upmi alebo si sa úplne premostila a témy spolu nesúvisia?

Úplne som sa premostila, ale chcem sa k tomu vrátiť. V stand-upoch môžem riešiť aj komplikovanejšie veci. No v tom minútovom videu to nedokážem. Takže by som sa chcela viac rozrozprávať, vytvárať si to ako stand-upy.

V týchto dňoch – týždňoch si všade. Mala som slušný problém zastihnúť Ťa a dostať sa k Tebe... Ako Ti Tvoja práca mení osobný život?

Som veľmi vďačná za všetko, čo sa mi deje. Ale niekedy nič nestíham. Bolo obdobie, teraz je to už lepšie, kedy som nemala čas na svoj život. Som za to, aby som vždy mohla mať dva dni v týždni voľno. Aby som sa mohla venovať sebe, svojim pocitom – dobrým či zlým... Lebo to je šialene dôležité. Venovať sa sebe, nájsť si tú chvíľku. A teraz som našla rovnováhu. Ok, v niektoré dni vôbec, ale v niektoré dni sa snažím byť si len sama pre seba, byť ticho, rozjímať a robiť si na chvíľku, čo chcem.

Na Tvojej fan-page sa neraz okrem chvál objavia i rôzne nadávky, nepríjemné spŕšky osočovaní,... Nebojíš sa takýchto ľudí?

To sa deje len v tom virtuálnom svete. Na ulici je to v pohode. V tom virtuálnom svete sa stýkam aj s nenávistnými vecami, v normálnom živote by som si neraz povedala, že je to nebezpečné, ale verím, že svet je dobré miesto... Nemôžeš ísť do niečoho so strachom. Robím, čo mám rada, vkladám do toho energiu a verím tomu, že keď ja takúto energiu dávam, tak mne sa vráti rovnaká.

Z každého rožku trošku

Komu vďačíš za to, že dokážeš tak írečito a nepretržite od srdca nadávať?

To mám sama od seba :). Naši nenadávajú, u nás nik nie je taký vulgárny ako ja.

Povedz nám päť najväčších komplimentov, ktoré si dostala.

Komplimentov?

Áno. Predpokladám, že vieš čo je :) ...

Áno, ale neviem ich vymenovať. Najväčší kompliment je asi keď mi niekto povie, že ma vníma ako dobrého človeka. A potom sú také tie klasické, že si vtipná, zlatá, bavíš ma,...

Je veľmi dôležité vedieť prijímať komplimenty. Chcem sa to naučiť. Lebo zatiaľ to neviem. Vždy poďakujem, ale v sebe si to tak pretočím, prejdem do srandy,... Vnímam to na svojich blízkych, keď im poviem, že „si krásny, úžasný“ a oni to nevedia prijať. A mňa to mrzí, tak im vždy poviem: „prijmi to, čo Ti hovorím“, lebo to treba vedieť prijať. Aj tak sám pre seba. Veľa ľudí v sebe nepestuje sebalásku. A to je strašne dôležité. A v rámci sebalásky, sebapriatia treba prijať aj takéto veci. Lebo nie je hanba povedať si, že som dobrý človek.

Ktoré sú Tvoje tri najobľúbenejšie videá?

Svoje videá nepozerám. Jediný moment, kedy si to video pozriem je, kým vyberiem to najlepšie. Ale rada spomínam na niektoré chvíle z natáčania. Napríklad som sa bavila na tom, že „nemám hrach, tak hodím mušle“ – v zmysle, že je to ako hádzať hrach o stenu. A keď som hodila tie mušle, tak som len počula ako tie mušličky narážali o stenu... Hrozne ma to rozosmialo, tak sme to museli natáčať tisíckrát, lebo som sa nedokázala zastaviť a nesmiať.

Spoznala sa už hlavná inšpirátorka Tvojej Gitky?

Nie je to o konkrétnej osobe, skôr je to o skupine žien. Najväčšia sranda je, že ľudia sa v tom spoznávajú a myslia si, že to je o nich, pričom to nie je pravda.

Čo Ťa dokáže do nepríčetna vytočiť?

Neférovosť. Keď mám pocit, že sa dejú nefér veci aj iným aj mne. Nespravodlivosť, tá ma vie fakt dostať do otáčok.

Napríklad. ja si dosť hovorím čo chcem. Myslím, že v rámci slušnosti, ale proste neprikývnem na všetko, čo sa mi javí byť nevhodné. A v tomto som neraz narazila. Že niekto zaklipká očami a je ten dobrý a ja som zrazu ten problémový typ. Nie je to fér. Povedať si vlastný názor a byť zaň odsudzovaný.

A zloba. Ľudská zloba.

Ako sa vtedy správaš? Chcem si Tvoj temperament nejako vizualizovať... Trháš vankúše, začneš hystericky umývať okná alebo...?

Vankúše nie, netrhám veci. Ale keď držím telefónu v ruke,... Mám chuť ho hodiť o zem.

Stalo sa mi to už 2x, ale to som bola ešte mladšia. Vieš, si v puberte a ešte nevieš ovládať všetky pocity, ktoré prichádzajú. Ale teraz som už väčšia, tak viem.

Pre mňa je dôležité nedusiť v sebe hnev. Lebo je to šialene deštruktívne. Takže ten temperament je pre mňa veľmi dobrý.

A kričím. Potrebujem kričať. Aj v normálnych situáciách hovorím nahlas. Kričím veľa. Ale netrvá mi to dlho. Nahnevám sa, dám to zo seba von a potom je dobre.

Ale v takom stave asi nevieš nahrávať videá. Vybiť sa na nich.

Nie. Ale keď som smutná, tak vtedy hej. Je to zvláštne, ale natočila som veľmi veľa videí, keď som bola v totálnej depke. A boli mega vtipné.

Často? Prečo máš depky?

Nepovedala by som, že často. Ale raz za čas to príde. Neviem. Niektoré veci ma proste s*rú a neviem ich nejako spracovať, tak príde stav, kedy potrebuješ byť ticho, plakať, čokoľvek,... Myslím, že každý takýto pocit je katarzný. Človek nemôže byť len veselý.

Prezraď nám svoje plusy. V čom si dobrá? (Neviem, napr. rýchly strojopis, dokážeš bleskurýchle a presne počítať, nehynú Ti kvety, milujú Ťa deti, super varíš, ...)

Som hrozne súťaživá. Mega. Ideme po chodníku a ja zahlásim „Poďme si dať súťaž, kto bude skôr pri semafore!“

Veľmi rada hrám šach. Myslím, že ho aj viem hrať. To by som robila do nekonečna.

Chcem všetko vyskúšať. A čo chytím, tak chcem, aby mi to išlo. Aj rada plávam.

A myslím, že som dobrý poslucháč. Že viem ľuďom pomôcť v rôznych životných situáciách.

Zapájaš vtedy aj humor? Vysvetlíš kamoške, že ten bývalý frajer za to nestál a žily si rezať netreba, lebo veď mu odstávali uši a žmurkal toľko, že by pri ňom v spoločnom byte mávali prievan,...

Treba rozlišovať. Riešim to empaticky. Keď Ťa nahnevá chlap, čo je mimochodom úplná hlúposť, zapojím humor. Keď vidíš, že je to nejaký existenčný problém, vtedy žartovať asi nebudeš.

Ktoré sú Tvoje obľúbené domáce práce?

Neznášam domáce práce. Celkom rada varím. Lenže ja neviem veľmi variť.

Nenávidím žehlenie. Radšej si kúpim niečo strečové, aby sa to natiahlo.

Umývanie riadu ma neserie, umyjem v pohode. Povysávať povysávam.

Ale vieš čo robím? Neviem, či to nie je obsedantno-kompulzívna porucha. Niekedy potrebujem mať veci v zákrytoch a keď je to inak, prekáža mi to. Občas si niečo potrebujem prestaviť. Ideme upratovať, môj frajer utiera prach a ja si ukladám zapaľovače, prekladám a zoraďujem perá,...

Ako vyzerá Tvoj bežný deň?

Všetko si plánujem od 10-tej ráno. Nie som človek, ktorý bude vstávať o 7-mej. Pre mňa je to hrozne skoro. Zvyknem fungovať do 10-tej – 11-tej, takže pre mňa je nonsens, aby som vstala o 8-mej. Viem, že môj produktívny čas je od 10-tej. Vstanem, dnes som napr. frajerovi spravila raňajky, desiatku, brunch,... Pozriem si maily a idem do dňa, v ktorom vždy potrebujem všeličo vyriešiť, vybaviť,...

Včera som si dala predsavzatie, lebo mám pocit, že mrhám životným časom. Dobre, pracujem, stretávam sa s ľuďmi, všetko je to obohacujúce, ale potom prídem domov a som už taká, že ostanem doma a pozriem si len film. No teraz chcem začať s tým, že každý deň v týždni skúsim čosi nové. Že zmením svoj stereotyp, ktorý je príjemný, hektický a nie je nudný, ale že každý deň v tom živote čosi mini zmením, niečo pridám. Napríklad, že v pondelok nepôjdem hneď z práce domov, ale zastavím sa pri Štrkovci a dám nažrať labutiam. Teraz si vymýšľam. Alebo sa prihlásim na keramický krúžok a spravím si hrnček.

Obľúbenosti

Jedlo

Neviem. Strieda sa to. V živote asi nemám nič stále.

Mám rada sushi, taliansku kuchyňu, také tie klasiky, kto má každý rád. A slovenskú kuchyňu – bryndzové halušky, langoše,... Vždy je mi z toho ťažko, ale aj tak si to dám. A syry!

V Portugalsku som začala jesť veľa rýb. Nikdy som nejedla mäso. Nechutilo mi. Neviem prečo. Len zriedkavo som si dala kuracie alebo šunku. Napríklad hovädzie a bravčové som jedla prvýkrát tento rok. No odkedy som na diéte (Cambridgeská diéta – pozn. red.), tak mám hroznú chuť na hovädzie a mám pocit, že „ako som mohla bez tohto doteraz žiť :) ?“

Kniha

Naposledy mi dal kamarát Osamelosť prvočísel, tá bola veľmi fajn. Alebo od Cohella Veronika sa rozhodla zomrieť. Teraz veľa nečítam a som z toho nešťastná, nahnevaná na seba. Také ľahšie, čo ma zo slovenských kníh baví, je Matkin. Zo zahraničných mám rada aj Terryho Precheta.

Film

Režisér Pedro Almodovar. To je pre mňa totálny vrchol. Jeho filmy môžem pozerať stále, donekonečna. Nikdy som nemala vzory ani cieľ, kam by som sa chcela dostať. On je jediný človek, s ktorým by som sa fakt chcela stretnúť. A zahrať si, že prechádzam cez ulicu v jeho filme alebo hocičo!

Páčila sa mi aj Nymfomanka I.-II. A Veľká nádhera! To je presne o tom, že potrebujem ísť do Talianska a žiť tam oproti Koloseu s tým starým týpkom!

Plány na Vianoce.

Teším sa domov. Predtým si spravíme mini Vianoce s frajerom tu v BA, lebo on je Bratislavčan.

Milujem pečenie medovníkov. A nakupovanie darčekov! Hrozne rada obdarúvavam ľudí. Najradšej by som každému dala 30 darčekov. Len na to nemám. A potom si vždy kúpim čosi i pre seba, lebo veď aj ja som bola celý rok dobrá :).

A mám strašne rada tradície. Keď sa v tie dni dodržiava to, čo sa má. Keď ráno na Mikuláša vstaneš a dostaneš balíček. Na Vianoce ráno vstaneš, začneš variť a popri tom celý deň popíjaš vianočný likér. S maminou si robíme vlastný, sladučký. Taký dobrý, že sa až čudujem, že si ho nepraskneme aj do kávy.

Čo vianočné by si zaželala ľuďom?

Také to klišé, že cez Vianoce by mal byť pokoj a láska... Ale ja si to naozaj strašne užívam. Od istého veku si uvedomujem, aké to je vzácne, keď sme všetci pokope, aké mám šťastie, že môžem žiť s týmito ľuďmi v takom blízkom kontakte, že si môžem sadnúť a pozrieť si 180-ty krát Perinbabu, lebo ju milujem (Jakubisko je tiež top!). Tešiť sa z toho momentu, keď sa môžeš pozerať na svoju babku, ktorá mieša cesto a dedka, ktorý si dá slivovičku a počúva tie trápne vianočné koledy. Vždy dá CD a celý deň ich dookola púšťa. Aby si uvedomili, aké krásne a vzácne sú tieto chvíľky.

Kto je podľa Teba Eva Kramerová?

Definuje ma to, čo robím, ale definuje ma aj milión iných vecí. Stále som iná, stále sa mením, ale... V zásade som človek, ktorý sa teší z človeka, rád blúdi po svete a zažíva veci. Som veľmi citlivá, empatická, často hlučná, často tichá,...

Je šialene zložité definovať seba samého. Mám pocit, že vo mne je tisíc „ja“, tisíc podôb, ktoré môžem mať, ale žiadna z nich ma nedefinuje úplne. Lebo ja som ten celok – všetkých nálad, emócií a všetkého, čo mám.

Autor rozhovoru: Anna Predmerská,
TŽ december 2014 > Osonosti > Evelyn