Svetový unikát zo skál v Brhlovciach

Napriek tomu, že v mnohých prípadoch ide o svetové unikáty, tak len malé množstvo Slovákov vie o tom, že vôbec existujú. Podobne je to aj v prípade domčekov vysekaných do skál v dedinke Brhlovce v Levickom okrese. Hoci sa nedá povedať, že by sa na tieto unikátne pamiatky nechodil nikto pozerať, na to, o akú raritu ide, by mal byť záujem oveľa väčší.

Nenápadná dedinka Brhlovce

Brhlovce sú obec ležiaca v juhozápadnej časti Slovenska. Rozprestierajú sa v regióne Hont v Nitrianskom kraji. Od okresného mesta Levice sú vzdialené asi 15 kilometrov. Dedinka leží v doline malej rieky Búr v nadmorskej výške okolo 200 metrov nad morom. Obklopuje ju krásna príroda Ipeľskej pahorkatiny. Obec s rozlohou vyše 13 kilometrov štvorcových má podľa posledných dostupných údajov z roku 2013 len 315 obyvateľov. Je rozdelená na tri časti – Šurda, Dolina a Kamenný Chotár.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1245. V Brhlovciach sa nachádza rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1771, neskorobarokový kaštieľ z roku 1756, evanjelický kostol z druhej polovice 19. storočia, neskoroklasicistická kaplnka či pomník obetiam druhej svetovej vojny.

Začalo sa to v treťohorách

To, čo však púta pozornosť turistov, sú jedinečné skalné obydlia. Ide o pivnice, maštale a letné kuchyne vytesané do tufu. Tuf je vulkanická hornina, ktorá vznikla najmä zo sopečného prachu a popola. Na Slovensku nie je tuf ničím ojedinelým a nachádza sa na viacerých miestach Slovenska. Najmä v Spišsko-gemerskom Rudohorí, Kremnických, Štiavnických vrchoch na Poľane, Javorí, v pohorí Vtáčnik, Vihorlat, Slanských vrchov, Zemplínskych vrchov či Krupinskej planine.

Práve bohatá sopečná činnosť z obdobia treťohôr, ktorá na území obce vytvorila spomínaný tuf a o milióny rokov neskôr šikovné využitie horniny miestnymi obyvateľmi urobili z nenápadnej dedinky svetový unikát.

Nejasný účel

Traduje sa, že skalné obydlia vznikli v 16. a 17. Storočí. Mali chrániť obyvateľstvo a ich majetok pred nájazdmi Turkov. Historici však tvrdia, že vznikli neskôr a využívali sa ako hospodárske budovy viníc. Neskôr boli domovom chudobných.

Skalné obydlia v časti Šurda, ktoré sa zachovali dodnes, pochádzajú z 18. až 20. storočia.

Kameň bol pre miestnych obyvateľov aj zdrojom obživy. V priebehu 19. storočia sa Brhlovčania naučili techniky ťažby a spracovania kameňa od talianskych staviteľov miestneho kaštieľa a kamenárstvo sa razom stalo hlavným zamestnaním väčšiny obyvateľov obce. Kameň, do ktorého sú obydlia vysekané, bol aj materiálom na výrobu náhrobných kameňov či kamenných oblúkov.

Stále sa v nich býva

Od roku 1983 sú skalné obydlia pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Niektoré z nich sa aj v súčasnosti používajú na bývanie, iné sú vínnymi pivnicami alebo hospodárskymi priestormi, teda šopami, chlievmi, kurínmi, ale dokonca aj garážami. V súčasnosti sú obývané iba dve kamenné obydlia.

Počas všetkých období v priebehu roka si obydlia vo vnútri držia stálu teplotu – okolo 15 °C. Kameň, do ktorého sú vytesané, neprepúšťa vodu a neprijíma ani vlhkosť z ovzdušia. Je pevný, pórovitý. Dochádza tu k prirodzenej výmene vzduchu. V miestnostiach je v zime teplo a v lete chládok. Sú trvanlivé, lacné a bezpečné pred požiarom.

Múzeum za symbolickú cenu

Obydlia spadajú pod Tekovské múzeum v Leviciach. Z niektorých z nich sa stala verejne prístupná expozícia. Tieto unikátne stavby si môžete pozrieť po telefonickej dohode s Tekovským múzeom. Vstupné je symbolické. Dospelí platia 0,66 eura a deti 0,33 eura. Ak sa rozhodnete Brhlovce navštíviť, detailne si môžete obzrieť dom z roku 1932, v ktorom je umiestnená expozícia ľudového bývania obsahujúca kamenárske nástroje, ľudový nábytok, hrnčiarske výrobky či kuchynské nástroje. Dom je v podstate ukážkou toho ako sa žilo v Brhlovciach, ale aj iných slovenských dedinách pred rokmi. V zadnej časti dvora sú miestnosti vysekané do tufovej skaly, teda spomínané kamenné obydlia. Tento dvor č. 142 získal medzinárodné ocenenie za záchranu a obnovu architektonickej pamiatky Europa Nostra 1993, ktoré udeľuje Európsky výbor pre vidiek a malé mestá.

Pôvodným plánom z roku 1989 bolo z obydlí vytvoriť skanzen, aký je napríklad vo Vlkolínci. Po revolúcii sa však od tohto zámeru upustilo. V dokumente z roku 2014 Krajský pamiatkový úrad v Nitre uvádza, že samotní Brhlovčania o pamiatky nejavia veľký záujem. Za negatívum oblasti, v ktorej sa kamenné obydlia nachádzajú. pamiatkári považujú aj to, že v Brhlovciach sa nachádza len jeden obchod a jedno pohostinstvo s nízkou kvalitou poskytovaných služieb pre turistov.

Občianske združenie sa stará

V súčasnosti v Brhlovciach pôsobí aj občianske združenie Nový dvor, ktoré sa stará o zachovanie týchto pamiatok. Je to umelecko-remeselná vzdelávacia spoločnosť, ktorá rozvíja povedomie o ľudovej a remeselnej činnosti. Usilujú sa prepájať túto kultúru so súčasným reálnym životom. Jedným z ich hlavných cieľov je aj uchovanie tradičných hodnôt v historickom celku uličky Šurda v Brhlovciach, jej architektúry, remesiel i životného štýlu.

V roku 2013 aktivisti v jednom z kamenných obydlí rozbehli aj malú kinosálu pre asi 20 ľudí. Ide o miestnosť, ktorá predtým slúžila ako sklad, no majiteľka sa ju rozhodla prenajať. Za symbolickú cenu prenajali svoje kamenné obydlia aj ostatní obyvatelia. Jedna z miestností vytesaných do skaly dnes slúži ako galéria, v ktorej boli vystavené diela slovenských umelcov. Občianske združenie stále hľadá sponzorov a peniaze na opravu a rekonštrukciu jednotlivých pamiatok.

Autor článku: Viki M.
TŽ december 2014 > Recenzie > Svetový unikát zo skál v Brhlovciach