Colours of Ostrava 2014

V polovici leta som pochopila, že svoj záväzok – ísť k moru, presne takému, akému som sa už roky bránila, tzn. more, pláž, knižka a sladké ničnerobenie – nemám šancu dodržať. A skôr, než som sa stihla zamyslieť nad náhradnými alternatívami, a či skôr náplasťami, prišli za mnou kamarátky, že ideme na Colours of Ostrava (CoO). Oznámili mi to ako hotovú vec. Týždeň pred začiatkom.

Festival sa začínal vo štvrtok 17. júla. Od poobedňajších hodín sa rozozvučali viaceré zo stageov. Mohli ste si vybrať od hudby, cez kino, tanečné workshopy až po najrôznejšie diskusie. My sme mali cieľ jasný – stihnúť moju najnovšiu platonickú lásku – postaršieho štramáka (73) Seasick Stevea.

Keďže sa nás spojilo päť nie práve najzodpovednejších báb, získali sme viaceré do života užitočné poznania. Napríklad to, že ak si nerezervujete parking či camping dostatočne skoro (najneskôr deň vopred), budete si ich môcť zakúpiť až na mieste, za dvojnásobnú cenu.

Nezorientovaní dobrovoľníci

Prišli sme v noci, chvíľu pred začiatkom Steveovho koncertu. Pristavili sme jedného z dobrovoľníkov, ktorý mal na starosti koordináciu dopravy. Chceli sme vedieť cestu na parkovisko. Nemilo nás prekvapil oznámením, že parking je kompletne vypredaný a hľadať musíme inde, kdesi v meste, presnejšie nám však poradiť nevedel. Aby sa zbavil našich nemilých pohľadov, hodil si záchranné koleso v podobe odporúčania, aby sme si prezreli „parkovisko“ (priestor pre možno dve desiatky áut) hneď vedľa festivalového diania. A čo čert s osudom nechceli? Jedno miesto tam práve na nás čakalo!

Ďalší dobrovoľník nám vysvetlil, že blízky camping sa už vypredal, takže musíme ísť ďalej. To nás vďaka lukratívnemu parkovaciemu fleku odradilo až natoľko, že sme si odhodlane povedali, že prvú noc predsa v pohode zvládneme v aute a na druhý deň sa uvidí. A s dobrým plánom a pokojnom v dušiach sme sa vydali na koncert a za pivom.

Všetko ako po masle!

Koncert dopadol podľa očakávaní. Super. Avšak treba povedať, že na Pohode - Pohoda 2014 - si ma Seasick získal viac. Možno to bude tým, že ma opäť nevybral a nezahral mi svoju love song. Bola som síce v 2801394-tom rade, ale z Pohody si ma už mal predsa pamätať! No ani tento solídny mínusový bodík nespôsobil, že by som ho obdivovala menej. Predsa len... Montérky, fľaša červeného vína, chic gitary zo starých harabúrd, bluesovo-countryovo ladená hudba a dvaja postarší deduškovia, schopní roztancovať tisíce ľudí pod pódiom, to sa nevidí každý deň! Srdce zajasalo. A myslím, že nie len to moje.

Po Seasickovi sme ešte zašli na príjemných Američanov MGMT a aspoň matne sa oboznámili s areálom. O nejakej druhej ráno sme sa dostali k autu. Pri pohľade naň nám už celkom začínalo dochádzať, že obísť kemping možno nebol najideálnejší nápad a päť ľudí v jednom aute zrejme nebude celkom stelesnenie komfortu,... A vo chvíli zúfalstva som zbadala chalana, ktorého som spoznala pred týždňom na Pohode. Osud zahral nemalú rolu, slovo dalo slovo a zrazu sme s kamarátkou spali u neho v aute, zaparkovanom vedľa toho nášho. Keďže sme si sadli, ostali sme takto počas celého festivalu. A na nepohodlie sa veľmi sťažovať nemožno.

Na dôvažok sme zistili, že kemping nehýril práve luxusom. Stan na stane, málo spŕch, studená voda a špinavé záchody, hluční susedia... Až tak nám za ním srdcia nepišťali.

Boli i problémy

Aby všetko nepôsobilo idylicky, nedostatočne informovaní (aj keď veľmi milí) dobrovoľníci neboli jediným problémom. Mňa sklamalo jedlo. Mám celiakiu. Je nás (celiatikov) už slušné kvantum, takže od festivalu, kam príde niekoľko desiatok tisíc ľudí, očakávam aspoň nejaký výber jedál, ktoré si môžem dovoliť zjesť. No nájsť ryžové rezance, ryžu či zemiaky bol celkom problém. Človek sa musel fakt nachodiť, kým natrafil na čosi, čo možno ani až tak nechcel, ale bolo to jediné schodné riešenie. Ale treba uznať, že o takých vegetariánov či vegánov postarané bolo. Už len doplniť i ďalšie jedálenské defekty a bude to ešte viac mega!

Ďalším (pre mňa) negatívom bol terén. Povrch väčšiny areálu pokrývajú kamene. Tí z vás, ktorí ešte v Ostrave neboli, sa majú na čo tešiť. Mesto je nádherné, areál, ktorý využíva festival, skvelý, len sa musíte vhodne obuť! Túto časť som hanebne zanedbala (no je to čisto len moja vina). A neodporúčam vám ani vysedávať na zemi bez vankúša :-) Toľko modrín som veru dávno nemala!

Slza v oku

Ako som sa však dozvedela od mnohých návštevníkov, „všetko je tu super!“ Skaly nevynímajúc. V areáli som stretla mnohých vozíčkarov, a aj keď som chvíľu váhala, či je vhodné pristaviť sa a spýtať sa ako im vyhovuje prostredie a jeho podmienky, som šialene rada, že som tak spravila. Spoznala som šibalskú dvojicu „Vidím Tě přicházet“, Radovana na vozíčku a slepého Adama. Tí mi veľmi rýchlo vysvetlili, že podmienky sa z roka na rok lepšia. „Pred tromi rokmi, keď som tu bol prvýkrát“, rozhovoril sa Radovan, „sa tu ešte veľmi nedalo jazdiť. Boli príliš veľké kamene, bolo ich veľa, nikde nebol asfalt. Teraz je to už vymakané! A navyše... Vozíčkar predsa rozráža davy! (smiech).“ Adam ešte dodal: „Radovan mi robí oči, ja jemu nohy. A ľudia sú tu veľmi milí, takže je tu skvelo!“

Ako sme zistili, chodili sme po rovnakých koncertoch. Jedna otázka sa mi zrazu rozrástla na vyše polhodinový, veľmi príjemný rozhovor. Sklamaní boli, podobne ako ja, z Emiliany Torrini. Všetci ju máme zafixovanú ako jemnú, éterickú islandskú múzu. A taká aj je, aspoň tak na nás stále pôsobí. No ako trefne Adam poznamenal: „Je skvelá, ale nie na open air. Fúkne do nej vánok a ona odletí. Nemyslím to zle, ale nezapadla sem.“

Od chalanov som sa ponáhľala na amerického pesničkára Johna Granta. Spýtala som sa, kam majú namierené oni. Nesklamali. Naše cesty sa križovali. Spontánne som odvetila: „Super, chalani, tak sa tam vidíme!“ Na čo si ma Adam nahmatal a s úsmevom povedal: „No to sotva, devenko!“ Kým sa srdečne smial, ja som sa snažila premáhať rozpaky. Ale keďže mi to chvíľu trvalo, pokračoval: „Tak. A teraz Ti je už do plaču, však? Cítiš sa hlúpo, lebo si neuvedomila, že sa rozprávaš so slepcom... Ako ja toto milujem! (smiech)“ V tom mi vyhŕkla slza. Adam ma dlho nenechal čakať: „No. A ešte príde i slzička. Ak už medzičasom neprišla. Však? Som proste dobrý!“

Sú najlepší. Obaja. Ľudia so šialeným problémom. Usmievavejší než ktokoľvek iný. A kým my ostatní riešime teplé pivo, nadávame na zle opálené ramienka z nevhodne zvoleného trička alebo sa sťažujeme na neodtekajúcu vodu v sprchách, títo chalani rozdávajú čistú radosť. Tým, ktorí sa pristavia a ktorí o ňu stoja.

Bolo z čoho vyberať

Ja som sa z programu tešila hlavne na Seasick Stevea, Emilianu Torrini, Olafura Arnaldsa, ZAZ, Bastille, Johna Newmana, ale aj českého Dana Bartu & Illustratosphere, Monkey Business, či našich Korben Dallas. No nadchli ma i mená, ktoré som nepoznala. Áno, hanba mi. No dnes vďaka Ostrave počúvam už i Roberta Planta (Led Zeppelin), Prago Union, The National, či MO.

Filmové premietania tiež stáli za to. Nuž, keby neboli také hrozné horúčavy a kino také príjemne chladné a upokojujúce, akiste by som zvládla i vysnenú Kubrickovu Vesmírnu Odyseu! Zaspala som po desiatich minútach. Asi som na ňu ešte nedozrela a na veľkom plátne si ju pozriem až, keď na ňu budem dostatočne erudovaná. Ibažeby nie.

Z ostatných sprievodných podujatí sme toho nepostíhali až toľko, ako by sme chceli. Odišli sme z Hamleta (divadelného predstavenia), lebo nás nezaujal. Čo mi je ľúto, nestihli sme Risk (Cirk La Putyka), Dnu (Divadlo Bolka Polívky), ani Souboj titánků (Divadlo Vosto5).

Colours of Ostrava

CoO sa zaraďuje medzi najväčšie a najvýznamnejšie hudobné multižánrové festivaly. Založili ho v roku 2002. Od roku 2012 sídli v ostravskej časti Dolní Vítkovice – v krásnom majestátnom industriálnom priestore, kde sídlili (a stále sa nachádzajú, do niektorých z nich sa robia aj prehliadky) doly, huty a železiarne. Počas dlhoročnej existencie festivalu sa tu objavili mnohé významné mená – Alanis Morissette, Bobby McFerrin, Sinead O´Conor, Animal Collectivne, Cranberries, Gipsy Kings,...

Tento rok sa tu zišlo okolo 41 tisíc návštevníkov. Predpokladám, že odchádzali spokojní.

Autor článku: Predmerská Anna,
TŽ august 2014 > Eventy > Colours of Ostrava 2014