Lyžovanie vo Švédsku

Od čias najväčšej slávy, ktorú švédske lyžovanie zažilo spolu s legendou menom Ingemar Stenmark (18.3.1956) sa v tomto športe veľa zmenilo. V priebehu lyžiarskej kariéry najslávnejšieho Švéda 1974-89 bol vymýšľaný, testovaný a na viac krát zavádzaný systém hodnotenia najvyššej súťaže lyžiarov - svetového pohára. Bodovací systém, aký poznáme v podstate do dnes bol vytvorený ešte koncom Stenmarkovej kariéry.

Mladý Švéd prerazil do svetovej lyžiarskej špičky v sezóne 1973-74, kedy skončil celkovo dvanásty (6. SL, 6. GS). V tých časoch sa lyžovalo v troch disciplínach slalom, obrovský slalom a zjazd. Popredné miesta si delili Taliani Gustavo Thöni, Piero Gros, obaja excelentní slalomári a obračkári. Najlepším zjazdárom tej doby bol Rakúšan Franz Klammer, ktorý sa v celkovom hodnotení pohyboval až za Talianmi. Napriek svojej suverenite v zjazde, nemal Klammer šancu v celkovom hodnotení siahnuť na titul najlepšieho lyžiara.

Zrod legendy

V sezóne 1974-75 SP už Stenmark zvíťazil a hneď v slalome aj obráku. Skúsený lišiak Thöni si však vylyžoval pár bodov v zjazdoch, ktoré dovtedy vôbec nejazdil a v súčte bodov na konci sezóny nad Stenmarkom tesne vyhral. Získal celkový titul najlepšieho lyžiara. Aj zjazdár Klammer si v celkovom poradí polepšil, tiež pridal k víťaznému zjazdu aj ďalšiu disciplínu obrák a body z obráku mu pomohli na tretie miesto za Thönim a Stenmarkom. V ďalšej sezóne 1975-76 sa objavuje nová disciplína kombinácia. To vyhovuje Thönimu, Klammerovi aj Grosovi, ale Stenmark vyhral obe disciplíny slalom i obrák, kombináciu ignoroval a napriek tomu suverénne získal aj celkové víťazstvo.

Nervozita Rakúšanov zo Stenmarka sa stupňovala, mali najlepšieho zjazdára Klammera, ale na titul nemali šancu. Talianom sa príliš nezávidelo, tí patrili do alpského zoskupenia, ale Švéd? Aby bral všetky trofeje Švéd? To bolo nežiadúce. Preto sa začalo na rozhodujúcich miestach vymýšľať a pripravovať nové pravidlá, ktoré by boli šité na mieru Rakúšanov a nevyhovovali by majstrovi točivých disciplín. Riešenia, ako na to, sa ponúkali už zo Stenmarkovej charakteristiky. Rýchle zjazdy nevedel, preto sa do programu svetovej série zaradilo viacej rýchlostných disciplín a kombinácií.

V sezóne 1976-77 bola kombinácia po mnohých protestoch a kritike vyradená zo SP a Stenmark viedol suverénne v slalome, obráku i celkovom poradí. To sa opakuje aj v sezóne 1977-78. Sezóna 1978-79, kedy vznikol nový systém prenášania bodov do celkového hodnotenia z malých disciplín, prináša zvrat a ohromný paradox. Stenmark víťaz slalomu (119b.) aj obráku (125b.) si do celkového hodnotenia odniesol iba 150 bodov a skončil celkovo až šiesty, veľký glóbus dostal priemerný lyžiar menom Peter Lüscher zo Švajčiarska, ktorý v slalome 6. (72b.) a obráku 2. (104b.) si odniesol do celkového hodnotenia 186 bodov a zvíťazil. Aj takto "politicky" sa dá poraziť najlepší lyžiar sveta.

V sezóne 1979-80 sa do hodnotenia opäť zaraďuje kombinácia (už natrvalo) a Stenmark si vyhráva stále slalom a obrák. Celkovým víťazom sa stáva Andreas Wenzel (13.DH, 8.SL, 4.GS, 2.KB). Tak sa švédske lyžovanie rozhodlo, že Stenmark musí začať s tréningom zjazdu, keďže bez bodov z tretej disciplíny nemôže získať veľký glóbus. 1980-81 si mnohí pamätáme najsmiesnejšiu postavičku na zjazdovke, kedy vzpriamený Stenmark s roztiahnutými rukami jazdil kombinačné zjazdy, lenže až 15. miesto za kombináciu mu nestačilo na Phila Mahre z USA, ktorý jazdil všetko aj zjazd a o tesných 6 bodov získal veľký glóbus. V sez. 1981-82 skončil Ingemar Stenmark za Mahreom druhý aj vo svojich dominantných disciplínach.

Od 1982-83-84 Stenmark "stále druhý" sa prepadá 1985 na 6. o rok neskôr na 5. miesto, 1987 na 6. miesto, 1988 až 21. Koniec kariéry prišiel v sezóne 1988-89, kedy skončil celkovo až 17. a Ingemar Stenmark zavesil lyže na klinec. Do dnes je neprekonaným rekordérom a držiteľom počtu víťazstiev v točivých disciplínach svetového pohára.

Kolískou lyžovania vo Švédsku je lyžiarske stredisko Are

Nevysoké kopce, ktoré dosahujú iba niečo nad 1400 m n.m. pôsobia oproti Alpám nízko. Zemepisná šírka švédskeho lyžiarskeho strediska je zárukou snehu aj v jarnom a jesennom období. Najlepšie lyžiarske stredisko nealpskej Európy Are leží sotva 350 km pod severným polárnym kruhom. Po sto rokoch od jeho vzniku vyrástlo na svahoch Areplata svetovo významné lyžiarske stredisko Are. Viac ako stovku kilometrov zjazdoviek prevažne strednej náročnosti (19 km zelené, 42 km modré, 38 km červené, 5 km čierne) obsluhuje 42 lanoviek a vlekov, ktoré sú rozťahané v nádhernom prostredí jazera Aresjon. Lyžiarske stredisko Are je právom považované za Kolískou lyžovania vo Švédsku. Určite nadchne aj každého rekreačného lyžiara, ktorý doposiaľ nemal skúsenosti s lyžovaním vo Švédsku.

Ženské švédske lyžovanie preslávila Anja Pärson

Po Ingemarovi Stenmarkovi prišli ďalší švédski lyžiari, ktorí sa pokúšali naviazať na jeho úspechy: Eriksson, Nilsson, Fogdoe, Nyberg, Wallner, Jaerbyn, Byggmark ( 3. SL - 2007 ), Larsson, Hargin, Olsson, Myhrer (1.SL - 2012), no ženské lyžovanie vo Švédsku dalo viac úspešných lyžiarov od stenmarkovych čias než muži. Pernilla Wiberg, ktorá r. 1990 prevzala pomyselnú štafetu po Stenmarkovi získala 1994 glóbus za kombináciu a v 1997 veľký glóbus + glóbus za slalom. Pokračovaním bola Nowen Ylva a jej slalomový pohár z r. 1998. Podobným velikánom akým bol Stenmark sa Stala Anja Paerson, ktorá sa objavila v sezóne 1998-99 a zotrvala v najlepšej tridsiatke úctyhodných 14 sezón až do 2012.

Za tú dobu získala dva krát veľký glóbus, tri krát glóbus za obrák a po jednom v kombinácii a v slalome (2009-KB, 2006-GS, 2005-veľký glóbus, 2004-veľký-GS-SL, 2003-GS, ) k tomu ešte štyri bronzové + jednu zlatú + jednu striebornú medailu z troch olympiád. V svojej kariére sa Anja Pärson zúčasnila piatich majstrovstiev sveta, kde získala 5 titulov, jeden krát skončila druhá a dva krát tretia. Vskutku obdivuhodná kariéra. Všetci fanúšikovia lyžovania poznajú tučniaka v jej podaní, šmýkanie po bruchu vždy, keď zvíťazila v pretekoch.

Veľmi kvalitný tím ukázalo švédske lyžovanie v súčasnosti na slalomových podujatiach počas sezóny 2011-12. Slalom v podaní švédskych reprezentantov je agresívny, má svoj charakteristický štýl a v každom závode švédsky lyžiari aj lyžiarky patria k vážnym favoritom. Slalom v Are v posledných sezónach bol prešpikovaný mladými švédkami Therese Borssén, Frida Hansdotter, Anna Swenn-Larsson, Nathalie Eklund, Sara Hector, Emelie Wikström, Veronica Smedh, aj veteránka Anja Pärson. Obrovský slalom zastupuje Jessica Lindell-Vikarby. Na štarte slalomu mužov nájdeme Andre Myhrer, Markus Larsson, Mattias Hargin, Jens Byggmark, Axel Baeck, Calle Lindh, Anton Lahdenperae. Prvý menovaný Andre Myhrer má šancu získať titul majstra v slalome a opäť pozdvihnúť mužské lyžovanie vo Švédsku na piedestál.

Autor článku: K.jaro,
Travel žurnál február 2014 > Destinácia > Lyžovanie vo Švédsku