Vitajte vo Vanuatu

Slovák Vlado (27), ktorý dva roky žil v Austrálii, navštívil ostrovný štát v Austrálii a Oceánii menom Vanuatu. Krajinu, ktorá je turistom skôr neznáma, no rozhodne má čo ponúknuť. Tyrkysové more, džungľu, srdečných domorodcov a exotické jedlo skúšal Vlado na vlastnej koži tri týždne. Určite na tento zážitok nikdy nezabudne.

Krásne aj nebezpečné. Také sú ostrovy štátu Vanuatu, ktorých krásy ešte nepoznačil veľký záujem turistov. Ostrovy s domorodcami, džungľou, sopkami a panenskými plážami cudzincov udivujú na každom kroku.

Vanuatu je krajinou nádherných pláží a aktívnych sopiek

„Skôr než som sa rozhodol tam ísť do Vanuatu, som vlastne ani nevedel, že taká krajina existuje,“ začína svoje rozprávanie Vlado, ktorý už štyri roky žije mimo Slovenska. Precestoval takmer celú Európu, dva roky žil vo Švajčiarsku a pred dvomi rokmi sa rozhodol pracovať a študovať v austrálskom Sydney. Práve počas pobytu v Sydney si rozšíril svoje cestovateľské obzory aj o exotické miesta ako Bali, Fidži, Tasmánia či Vanuatu. Návšteva každého z týchto miest bola jedinečná a pôsobivá. Silným zážitkom bola najmä trojtýždňová cesta po ostrovnom štáte Vanuatu, krajine nádherných pláží a aktívnych sopiek.

Krajina so štvrťmiliónom obyvateľov

Vanuatské republika je ostrovným štátom nachádzajúcim sa v Koralovom mori východne od queenslanského pobrežia Austrálie. Skladá sa z 83 ostrovov, má rozlohu 12 200 kilometrov štvorcových a 240 000 obyvateľov. Hlavným mestom republiky je Port Vila, úradnými jazykmi angličtina, francúzština a bislamčina. Miestna mena je vatu. Štát má vlhké tropické a rovníkové podnebie. V krajine sa ťaží mangán, železo a meď. Na ostrovoch rastú kokosové palmy, banány, citrusy, kakao, káva, kukurica či vanilka. Významný je aj rybolov.

Nespoľahlivá doprava

Dostať sa do Vanuatu zo Slovenska nie je jednoduché, preto bol Vlado rád, že ho mohol navštíviť počas pobytu v Austrálii. Spoločnosť mu robil kamarát Federico z Talianska. „Leteli sme do hlavného mesta Port Vila zo Sydney, cesta trvala asi tri a pol hodiny. Spiatočná letenka stála asi 500 austrálskych dolárov (340 EUR). Horšie je letecky cestovať medzi jednotlivými ostrovmi, lebo miestna letecká spoločnosť nemá konkurenciu. Polhodinový jednosmerný let vás potom môže vyjsť aj na 150 AUD (102 EUR),“ hovorí Vlado. On počas svojho trojtýždňového výletu navštívil niekoľko ostrovov, dopravoval sa trajektom: „S trajektami to je trochu komplikované. Nepremávajú často a chodia dosť nepravidelne. Tiež je dosť ťažké zistiť, kedy vlastne premávajú.“ Po jednotlivých ostrovoch sa dopravovali väčšinou taxíkmi – terénnymi džípmi, keďže takmer žiadny z ostrovov nemá vybudované cestné komunikácie. V hlavnom meste funguje aj mestská hromadná doprava, ale trochu svojsky: „Sú tam mikrobusy, ktoré sú ako naša MHD, no fungujú skôr ako taxíky. Za malú sumu vás odvezú kam chcete a nie po dopredu vytýčenej trase. Klasické taxíky tam preto nie sú veľmi populárne.“

Unikátna podvodná pošta

Malá ostrovná krajina ponúka množstvo čarovných miest: „Pláže sú tam nádherné. Potápali sme sa v tyrkysovom mori. Pláže sú úžasne čisté, lebo tam zatiaľ veľa ľudí nechodí. Ich pláže sa považujú za najlepšie miesta na potápanie.“ Vladovi v pamäti ostane najmä pláž nazývaná Champagne beach, ktorá sa nachádza na ostrove Espiritu Santo. Vyzerá dokonalo vďaka bielemu piesku a tyrkysovému moru. Atrakciou je aj podvodná pošta na ostrove Hideaway, ktorý sa nachádza blízko hlavného mesta Porta Vila. Potápači môžu do schránky vložiť pohľadnicu, ktorá sa k adresátovi skutočne dostane.

Všade iba s povolením

„Boli sme aj v džungli, navštívili niekoľko jaskýň. Veľmi sa mi páčilo pri vulkáne na ostrove Tanna,“ spomína cestovateľ. „Uprostred džungle je šedá púšť z popola. Vyzerá to úžasne. Ten popol dokonca mení farby. Fascinoval ma aj pohľad na činnú sopku. Videli sme aj valiacu sa lávu,“ opisuje zážitky Vlado. Na ostrovoch sa nachádza niekoľko činných sopiek.

Nevýhodou cestovania po ostrovoch Vanuatu je fakt, že každé miesto niekomu patrí: „Predtým než sme chceli kamkoľvek ísť, či už do džungle, na pláž alebo do jaskyne, museli sme navštíviť dedinu a vypýtať si povolenie. Povolenie sa väčšinou predáva. Ak by sme niekam vstúpili bez povolenia, mohli by nás aj fyzicky napadnúť.“ Napríklad celodenný vstup na pláž stojí asi 14 eur.

Bohatstvo sa meria prasatami

Pre Európana je zaujímavé sledovať aj miestny životný štýl: „V mestách žijú normálnym mestským spôsobom života, v dedinách a na menších ostrovoch žijú v kmeňoch.“ Obyvatelia Vanuatu sa podobajú na aborigíncov, pôvodných obyvateľov Austrálie. Zaujímavé je, že všetky rodiny žijúce v dedinách chovajú prasce, odovzdávajú sa totiž za nevestu pri vydaji. Starajú sa o ne veľmi dobre, lebo sú symbolom bohatstva rodiny.

V krajine nie je problém dohovoriť sa po anglicky a francúzsky. Dokonca sa dá porozumieť aj ich vlastnému jazyku, ktorý je fonetickým prepisom anglických a francúzskych slov.

Ubytovanie neohúri

Vlado s kamarátom Federicom mali šťastie, že časť pobytu absolvovali cez couchsurfing. Ich sprievodca im povedal mnoho zaujímavého o krajine a spomenul im aj miesta, ktoré by mali navštíviť. Výhodou bolo aj to, že nemuseli celý pobyt stráviť v hosteloch: „S ubytovaním je to dosť ťažké. Niekde za jedno lôžko v hosteli pýtajú asi 17 eur a tie postele sú pritom v strašnom stave. Na ostrove Éfaté sme však mali šťastie aj na dobrý hostel, kde sme mali izbu sami a bola v nej dokonca aj wi-fi.“ Na ostrovoch je problém aj s elektrinou, sieť je zavedená iba v mestách, dediny žijú bez elektriny alebo majú vlastné transformátory.

Ovocie, aké Európan nepozná

Ďalším dôvodom, kvôli ktorému sa určite oplatí navštíviť túto exotickú krajinu, sú miestne špeciality a najmä vynikajúce ovocie. Krajina s tropickým podnebím ovocie nepestuje, obyvatelia si preň chodia priamo do džungle. Predávajú ho potom najmä na trhoch s domácimi potravinami. „Grapfruity, pomaranče alebo papáje boli vynikajúce. Šťavnaté a sladké. To mi chutilo zo všetkého najviac,“ hovorí Vlado. Ochutnal však aj typické miestne jedlá: „Jedli sme aj chlieb z palmovej múky. Dobrý bol s chobotnicami. Často používajú aj sladké zemiaky. Jedia dokonca aj netopiere. Tie som neochutnal, ale hlavne preto, že boli dosť drahé.“ Extrémne drahé sú najmä typické západné jedlá, a to nielen v reštauráciách, ale aj v obchodoch: „Je tam toho nedostatok, takže sa môže stať, že balík špagiet vyjde aj na päť dolárov (3,40 eura).“

Kava nie je káva

Turistami vyhľadávaný je tradičný miestny nápoj nazývaný kava. Ide o instantný prášok z koreňa rastliny u nás nazývanej Piepor opojný. Chuť hotového nápoja vraj nie je príliš príjemná: „Kava je tmavá tekutina. Chutí naozaj odporne, zemito... Nedá sa to popísať.“ Domorodci ju však pijú pre jej účinky, na mozog a nervovú sústavu nemá účinky, absolútne uvoľňuje svaly a tým vyvoláva príjemné pocity. Podáva sa v prítmí, lebo človek po ňom negatívne reaguje na svetlo. Domorodým ženám je pitie kavy striktne zakázané. Vanuatu je najväčším producentom kavy, dá sa kúpiť ako hotový nápoj, ale aj ako prášok. „Cena najmenšej šálky bola asi 25 centov. Prášok sme si nekupovali, lebo nám to nechutilo a okrem toho sa to musí nejako špeciálne zalievať. Kava sa smie aj vyvážať, ale napríklad Austrália má na jej dovoz isté limity,“ vysvetlil.

Autor článku: Viki M.,
TŽ september 2014 > Destinácia > Vitajte vo Vanuatu