Bratislava očami cudzincov

Ak aj Vy patríte do ušľachtilej hŕstky „kaviarenských povaľačov“, užívate si netradičné priestory, chutnú kávu a ideálne i knihu v ruke, Next Apache už pre Vás ani nie je neznámy pojem. My sme sa porozprávali s jej majiteľom, Benom, o tom ako sa Kanaďan dostane do Bratislavy a čím mu tá učaruje až tak, že sa tu rozhodne ostať, naučiť sa komplikovaný jazyk, založiť si rodinu a užívať si drobné krásy „veľkomestského“ života.

Ben Pascoe: „Mal som veľké šťastie“

Next Apache je jedna z tých malých, dobre známych, nenápadno-nápadných bratislavských kaviarničiek so svojskou – príjemnou - atmosférou. Okrem čerstvej kávy a rôznych čajov tu budete cítiť aj vôňu staručkých nábytkov a množstva kníh. Tento špecifický antikvariát, kde zoženiete prevažne anglické publikácie, sa nachádza v centre Bratislavy. V susedstve má Veľký evanjelický kostol, Götheho inštitút, sushi Moshi Moshi, základnú umeleckú školu Miloša Ruppelta, či kníhkupectvo Artforum.

Neviem, či je to len tým, že som v tejto časti strávila celé detstvo alebo majú ulice Panenská s Konventnou so všetkými ich drobnými zákutiami naozaj takú rozprávkovú atmosféru... Genius loci je prítomný takmer hmatateľne. Vraciam sa sem rada a prechádzam uličkami s podvedomým úsmevom na tvári. Nebolo tomu inak ani teraz, keď som sa pristavila na pivo s Ben(jamin)om Pascoe. Človekom, ktorý stojí za kaviarňo-antikvariátom Next Apache.

Bratislava naše mesto

Rozpovedz nám príbeh o tom ako sa Kanaďan dostane do Bratislavy.
Prišiel som učiť angličtinu. A vôbec nie do Bratislavy. Pôvodne som sa vybral na rok do Prahy. Až tak sa mi tam však nepáčilo. Bola pre mňa priveľká a od začiatku som mal pocit, že všetci už hovoria po anglicky. Škola, na ktorej som učil, mala pobočku v Bratislave. Nik nemal extra záujem ísť tam, tak som sa chopil šance. Nič som o Bratislave nevedel, plánoval som tu ostať rok.

Stalo sa tak už pred 15 rokmi. Takže Bratislava sa Ti evidentne zapáčila. Časom si si tu dokonca založil kaviarničku spojenú s knižným antikvariátom. Ako Ti skrsla táto myšlienka?
Bol som tu vtedy asi piaty rok. S kamarátmi sme sa bavili o vytvorení kaviarne pre cudzincov. V tom čase ešte neexistovala Panta Rhei ani viaceré iné kníhkupectvá, ktoré dnes už máme. Nedali sa tu veľmi kúpiť anglické knihy a už vôbec nie tie používané. Ten nápad prišiel tak spontánne.

Čo sa stalo potom?
Od prvého roku som si to tu užíval, páčilo sa mi tu. V Kanade by som učil kdesi na strednej škole, možno by som bol nejakým nižším manažérom kdesi vo firme,... To by pre mňa nebolo ideálne. Tu som mal fajn život, stretol som veľmi príjemných ľudí, všetko pre mňa bolo zaujímavé.

A potom som spoznal svoju ženu, teraz spolu máme deti. Nemám dôvod odísť.

Máš dve malé deti (2 a 4 roky). Nerozmýšľaš niekedy nad tým, či by pre ne nebolo výhodnejšie žiť v Kanade?
Jasné, že nad tým rozmýšľam. No vidím výhody v tom, že tu žijú. Napríklad hovoria dvomi jazykmi. V Kanade by sa možno učili po francúzsky alebo by ich mama učila po slovensky, ale nebolo by to to isté.

Keď idem do Kanady, nemám pocit, že by som sa tam mal vrátiť. Ani že by sa moje deti mali lepšie. Sme tu spokojní. Možno v budúcnosti, keď začneme uvažovať nad školami a podobne, budeme rozmýšľať aj o Kanade, ale zatiaľ nám je tu veľmi dobre a príjemne.

Ponúka Bratislava dostatok priestoru a možností pre deti?
Áno. A hlavne... Možnosti a jej celkový stav sa stále zlepšujú. Mám rád toto mesto. To, že nešoférujem, všade môžem chodiť peši, všetko, čo potrebujem, je blízko. Bývame v hlavnom meste, no nie je také veľké, a to je príjemné. Všade sa dostanem peši, môžem stretávať ľudí na ulici,...

Čiže sa tu cítiš ako doma. Už nie v Kanade.
Jasné. Tu som doma!

A ako to vnímajú a zvládajú Tvoji rodičia? Nesťažujú sa, že primálo vídajú svoje vnúčatá?
Naši teraz majú dôvod chodiť do Európy. A chodia sem často. Nie len na Slovensko, stretávame sa aj v iných krajinách. Môj brat býva v Spojených štátoch, päť-šesť hodín letu od Kanady, takže sú zvyknutí na to, že nebývame hneď vedľa nich.

A vďaka Skype-u majú dosť možností vidieť sa a hovoriť s deťmi. A aj letenky sa dajú zohnať za relatívne dobré ceny, takže nie je nezvládnuteľné prísť sem na návštevu.

Žil si vo Waterloo, vystriedal si ho za Bratislavu. Keď ich porovnáš, aké vidíš výhody, nevýhody a prepojenia týchto miest?
Waterloo má skoro 400 tisíc obyvateľov, dve univerzity,... Je asi také veľké ako Bratislava. Výhodou sú veci pre deti – všelijaké kluby. Je tam oveľa viac parkov, deti sa môžu hrať rôzne skupinové športy, nemusia sa zapojiť priamo do nejakého profesionálneho klubu, hrajú sa len tak, z pasie. A to je dobré.

Ale Bratislava je hlavné mesto. Síce približne rovnako veľké, ale... Tu stretávam zaujímavých ľudí, tu sme v centre kultúry celej krajiny. Vo Waterloo sa toho až toľko nedeje.

Keby si bol primátorom Bratislavy, čo by si dal do poriadku?
Síce nešoférujem, ale situácia s parkovaním tu ozaj nie je dobrá. Napríklad na mojej ulici (Panenská – pozn. red.) cudzí ľudia nezaparkujú. A to nie je výhodné pre obchody v tejto štvrti.

Ďalším problémom (celého Slovenska) sú z môjho pohľadu verejné priestory. Sú poškodené, nik sa o ne nestará. Každý si rieši len svoj vlastný byt, dom, ich vnútro, ale to, čo je von, ľudí nezaujíma. Napríklad chodníky sú úplne škaredé. Bývam v centre mesta a máme tu tie najhoršie asfaltové chodníky. Prečo nemôžu byť tieto veci lepšie, v lepšom stave?

Next Apache

Za tie roky už všetci vieme ako vznikol názov Tvojej kaviarničky. Nesprávne si zachytil slovné spojenie „nech sa páči“ a namiesto neho si rozumel „next apache“, tak si si tak pomenoval i vlastný podnik. Podľa mňa je to rozkošný príbeh. Máš takých viac?
No, napríklad jedno z mojich prvých slov v „slovenčine“ bolo „next driver“, lebo som nevedel povedať „na zdravie“.

Si v centre mesta. Ako si sa dostal k tomuto priestoru?
Mal som veľké šťastie. Evanjelická cirkev vlastnila v Bratislave viaceré priestory a tak sa zbor rozhodol, že ich začne prenajímať. No a ja som si vtedy tento priestor prenajal – za veľmi dobrú cenu, lebo som to tu sám rekonštruoval, aby to nemusela prerábať a investovať do toho cirkev. Odvtedy som tu v dlhodobom prenájme.

Fakt to bolo úplné šťastie, že sme prišli na taký čarovný priestor a aj to ako ten priestor rastie. Panenská bola na začiatku, keď sme sem prišli, skoro mŕtva ulica a teraz to tu žije, je to oveľa lepšie.

Máš to tu zariadené starožitným nábytkom, každý kus je iný. Aká je jeho história?
Opäť raz sme mali šťastie. Niektoré kusy máme z obchodu s holandským nábytkom, kde predávali krásne staré veci, k viacerým sme sa dostali cez burzy na Interi.

Už vieme, kde si získal nábytok, tak nám ešte prezraď odkiaľ získavaš knihy.
Kedysi som ich donášal z Kanady. Išiel som tam, tam som ich postupne zbieral a vrátil som sa v viacerými kuframi. Niekedy mi ich posielali aj rodičia v krabiciach, to bolo super.

Teraz tu žije už dosť cudzincov. Keď sa sťahujú preč, ozvú sa mi, nechajú tu anglické knihy, robíme rôzne výmeny.

Bývaš blízko pri práci, nie je to zaťažujúce a vyčerpávajúce, keď si stále v dianí?
Práveže to bolo super. Do júna sme bývali priamo nad kaviarňou. Bolo to úžasné. Máme malé deti a keď sa čokoľvek stalo, mohol som hneď utekať. Teraz bývame o asi 50 metrov ďalej.

A možno je to dobré, že sme trošku separovaní, že nie som stále v práci, no zároveň som stále blízko a môžem sem dobehnúť vždy, keď niečo treba.

Čo iné ešte robí pán majiteľ kaviarne?
Kaviareň je super. Všetko tu funguje a teší ma to, ale ako otec rodiny musím aj učiť. Angličtinu. Aj v kaviarni, aj všelikde vo firmách.

Kam chodievaš na kávu či pivo Ty?
S kávou je to ťažké, lebo tu mám dobrý kávovar, takže kávu pijem u seba. A celkovo... Nechodím veľmi často von. No už tu máme super priestory – už nie sú všetci takí strohí a korporátni, je viac menších kaviarní, milé miesta,.. Pod Kamenným stromom, Vanesa, Le Šenk.

Tráviš tu veľa času, chodí k Tebe mnoho ľudí. Dala Ti kaviareň do života aj priateľov?
No jasné! Keby som nemal kaviareň, neviem ako by som sa pozoznamoval s toľkými ľuďmi. Je to asi najväčšia výhoda.

A čo dáva Next Apache Tvojim deťom?
Myslím, že je to tu pre nich skvalé. Dáva im socializáciu. To, že vedia byť medzi ľuďmi. A my sa môžeme stretávať s inými rodičmi. Aj priestor je veľmi fajn – deti tu môžu pobehovať a my ich môžeme pozorovať. A dať si k tomu dobré pivo.

Jazyk

Ako dlho Ti trvalo, kým si sa naučil po slovensky?
Ešte stále sa učím. Po asi roku a pol sa niečo zmenilo a začal som rozumieť a postupne aj komunikovať. Ale je to veľmi náročný jazyk. Trvá to. No mal som veľa kamarátov, ktorí nevedeli po anglicky, tak som sa musel učiť.

Ako si po príchode vnímal Slovákov a ich angličtinu – dalo sa Ti na uliciach Bratislavy bežne dorozumieť?
Rozumieť „tej“ angličtine bolo jednoduchšie. Ale je fakt, že keď som prišiel, veľa ľudí sa akurát len začínalo učiť po anglicky. Nebolo to ako v Prahe. S tým súviseli aj rôzne problémy... Ako keď prídeš na také to miesto, ktoré potrebuješ, no ľudia tam nerozprávajú jazykom, ktorým potrebuješ. Doteraz si pamätám ten moment, keď sa mi prvýkrát podarilo mäsiarovi vysvetliť, že chcem krájané mäso, nakrájanú šunku. To bolo úžasné!

Horšie však bolo, že ľudia nerozumeli mojej slovenčine s anglickou gramatikou. Kým som ešte fajčil, mal som napríklad problém kúpiť si cigarety. Chcel som Marlboro Light a kým som vyslovil „Marlborky“, nikto mi nerozumel.

No za tých 15 rokov je badať obrovský rozdiel. Oveľa viac ľudí rozpráva po anglicky, dokonca aj v médiách a reklame používajú veľa anglických slov. Angličtina je zrazu všade. Dnes má už každý internet, čo predtým tiež nebolo. Chodí sem už aj viac turistov,... A už aj mne ľudia rozumejú, keď hovorím po slovensky.

Čo Ty a voľný čas?
Voľný čas? Nie. Mám šťastie, že nepracujem fixne do siedmej večer a po škôlke môžem byť veľa s deťmi. Aj preto, že po večeroch môžem chodiť do svojej „krčmy“, že si mám kedy so ženou oddýchnuť,... Radi chodíme na prechádzky a nákupy po Bratislave. Nie do veľkých obchodných centier, ale do mäsiarstva, zelovocu, do rôznych malých obchodíkov, na trhy,... Mám to veľmi rád.

Takže Tvoj život má momentálne ten správny smer?
Áno. Dúfam, že kaviareň vydrží. Snažíme sa ju opravovať a zlepšovať. So svojim životom som veľmi spokojný. Bol by som rád, keby som takto mohol fungovať aj ďalej.

Autor rozhovoru: Anna Predmerská,
Travel žurnál október 2014 > Bratislava > Bratislava očami cudzincov