Gibraltar takmer samostatný štát

Strategická skalná bašta nad Gibraltárskym prielivom medzi Európou a Afrikou patrí k pozostatkom britskej koloniálnej moci. Kto ovláda toto miesto, má kontrolu nad pohybom lodí zo Stredozemného mora do Atlantického oceánu. Preto je dodnes o vplyv nad týmto územím značný záujem, hlavne zo strany Veľkej Británie a Španielska.

Na južnom pobreží Španielska z výbežku pri vstupe do Stredozemného mora sa dvíha do výšky 425 m strmá vápencová skala Tarik. Významné územie je britskou kolóniou, strategickou vojenskou základňou a riadiacim strediskom námornej dopravy. Španielsko na obrázku v pozadí. Najvyšší bod Tárikovej skaly je verejnosti neprístupný, okupuje ho britská armáda.

Niekoľko krát sa rozhodovalo, kam budú obyvatelia Gibraltáru odovzdávať dane a akou rečou budú hovoriť na úradoch. Zemepisná logika usporiadania sa prikláňa k Španielsku, ktorého má Gibraltár za jediného suseda. Staré koloniálne rozdelenie sveta medzi veľmoci však priznáva nadvládu Veľkej Británie. Cíp najjužnejšieho pobrežia Pyrenejského polostrova vybiehajúci do mora smeruje svojim zašpicatením na Africký kontinent. Do výšky 425 m sa vypína masívny skalný monolit z vápenca, nazývaný Skala. Na jeho úpätí až po brehy mora sa rozprestierajú budovy a ulice rovnomenného hlavného mesta. Územie o ktorom je reč má rozlohu iba 6,5 km2. Hustotou obyvateľstva 4.443 ob./km2 však patrí medzi najľudnatejšie miesta na Zemi.

Posledné referendum o prípadnom pripojení k Španielsku sa konalo v roku 2002. Väčšina rozhodla o britskom pokračovaní, ale roku 2006 bolo referendom schválenou ústavou zakotvené právo na plnú moc nad správou územia. Veľká Británia naďalej zabezpečuje vojenskú obranu a zahraničné veci. V podstate je Gibraltár takmer samostatný štát. Je na mieste ohľaduplnosť k miestnym obyvateľom, ktorí sú hrdí na svoje Gibraltárstvo a rečiam o kolónii nenačúvajú vnímavo. Seba berú ako "britské zámorské územie".

Gibraltar po príchode Maurov

Od čias, kedy sa na Gibraltáre usídlili starí Gréci, prebehlo veľa invázií. Maurovia, ktorí sem prišli roku 711 zo severnej Afriky pomenovali skalu Džabal al-Tárik ( Tárikova skala ) a od tohto mena bol neskôr odvodený aj názov Gibraltár. Maurovia ovládali polostrov takmer nepretržite až do r. 1462, kedy ich odtiaľ vyhnali Španieli. Vo vojne o španielske dedičstvo bol Gibraltár roku 1704 obsadený Britmi a Holanďanmi. Od roku 1713 bol tzv. utrechtskou zmluvou prehlásený za britskú kolóniu. Neskôr si brúsilo zuby na Tárikovu skalu aj Francúzsko, Gibraltár obsadili Španieli a Francúzi. Španielsko, ktoré si činilo nároky neustále, navrhlo prechodné obdobie spoločnej španielsko - britskej správy. Aká je novodobá história Gibraltáru ?

V referende r.1967 pod dohľadom OSN sa viac ako 12.000 voličov vyslovilo pre britskú správu, čím sa rozhodlo že zvrchovaným pánom tohoto strategického územia je Veľká Británia. Roku 1969 uzatvoril španielsky diktátor generál Francisco Franco hranice medzi Španielskom a Gibraltárom, takže ľudia museli z jednej krajiny do druhej krajiny cestovať cez Tanger v Maroku a lietadlá pristávajúce v Gibraltári na už tak neľahkej pristávacej ploche museli zložito manévrovať, aby sa vyhli španielskemu územiu. Roku 1982 bol obyvateľom Španielska a Gibraltáru povolený peší prechod cez hranicu. Hranica bola celkom otvorená o tri roky 1985, keď sa Španielsko pripravovalo na vstup do Európskeho spoločenstva. Dnes prechádza mnoho turistov obidvomi smermi, pretože v Gibraltári je možné kúpiť tovar bez cla. Prístupová komunikácia však vedie cez letiskovú plochu, takže je často uzatvorená. Nikomu to neprekáža, keďže počas prestávky v jazde sleduje pristávanie lietadla zblízka.

Obyvatelia Gibraltáru majú maurských, britských, maltských, ázijských, janovských a španielskych predkov a hovoria španielsky ako aj anglicky. Pretože na Gibraltári nie je poľnohospodárstvo ani nerastné zdroje, väčšina obyvateľov pracuje v prístave, dokoch, cestovnom ruchu, alebo na vojenskej základni NATO. Britská vojenská prítomnosť na Gibraltári je ďaleko menšia ako pred 2. svetovou vojnou. V súčasnosti je Gibraltársky prieplav najfrekventovanejšou vodnou cestou na svete – každých šesť minút tade prepláva loď. Miesto ako stvorené na návštevu, či pár dní atraktívnej dovolenky.

Cestovanie, Gibraltár miesto atraktívnej dovolenky

Niektorých obyvateľov Gibraltáru znepokojovala stará zmluva medzi Britániou a Španielskom, ktorá umožňuje španielskym robotníkom uchádzať sa o prácu v Gibraltári, čo predtým nebolo možné. Vstup krajín do jednej spoločnej Európy priniesol aj uvoľnenie napätia vo vlastníctve Gibraltáru. Dnes sú tu vybudované pieskové pláže, miesto je nádhernou turistickou destináciou na trávenie dovolenky pri mori s možnosťou atraktívnych výletov s výhľadom do Afriky, možnosťami výhodných nákupov, plavby loďou a vzrušujúcej leteckej lahôdky - miestneho letiska.

Príchod do Gibraltáru je zaujímavý loďou, autom, ale nezabudnuteľným zážitkom je prílet lietadlom. Každé pristávajúce lietadlo musí presne manévrovať, aby sa pristátie na krátkej pristávacej ploche, ktorej jeden aj druhý koniec začínajú morom, podarilo. Ďalšia miestna špecialitka je jediná cesta "medzinárodného" významu, ktorá vedie do Španielska, križuje pristávaciu dráhu letiska. V praxi to prináša atraktívne státie na závorách vedľa dráhy s pristávajúcimi a štartujúcimi lietadlami. Nech sem zavítate akýmkoľvek spôsobom, okamžite po príchode zistíte, že ste na výnimočnom mieste.

Medzi lákavé cestovateľské príležitosti po úvodnom prebehnutí ulicami mesta patrí poležanie v piesku pláže, ktorá lemuje pobrežie koldokola s výnimkou prístavu. Ak ste pri príchode na Gibraltár zo Španielska nečakali na závorách kôli pristávajúcemu lietadlu, určite si užite sledovanie lietadiel stojac priamo pri dráhe. O niekoľko hodín dokončíte 10 km okruh po Europa Roud, ktorá vedie okolo Skaly. Popíjajúc osviežujúci drink na ulici sa pohľad zatúla nahor. Ostáva posledná výzva. Skala. Máte dve možnosti, pešo chodníkom, alebo lanovkou. Výška 400 m je možné dosiahnuť náročným výstupom, ale ešte než vstúpite do lesa zistíte, čo je najväčšia turistická atrakcia Gibraltáru. Opice.

Skala Tárik je známa kolóniou opíc makakov magotov, ktorá sa z piatich exemplárov privezených v roku 1923 rozrástla na 53 v roku 1985, 250 opíc 2010. Otvorenie hranice je niekedy považované za prvý krok k odovzdaniu Gibraltáru Španielsku, ale podľa povesti zostane Gibraltár pod Britániou tak dlho, dokiaľ tam budú žiť opice. Preto opice miestni rozmaznávajú a sú na ne hákliví. Opice sú vďaka tomu poriadne drzé. Doporučuje sa ich nekŕmiť, ani nebrať mláďatá do rúk, aby vás nepohrýzli samice. Za kŕmenie sú vysoké pokuty. Až budete mať dosť opíc a kochania sa výhľadom na Afriku, ochlaďte sa návštevou jaskyne St. Michael, alebo sa napojte na inteligenciu hravých delfínov v zátoke.

Môžeme len odporučiť každému, kto bude tráviť dovolenku niekde na blízku, na plážach južného Španielska, alebo severného Maroka, nevynechajte príležitosť navštíviť tento malebný kus sveta.

Autor článku: C.writer,
Travel žurnál apríl 2014 > Cestovanie > Gibraltar takmer samostatný štát