Helsinky, cestovanie za hokejom

Je to nadšenie a láska k hokeju, ktoré podporujú organizovanie výjazdov na zápasy do hokejových miest súperov. Na štadióny za svojím milovaným tímom. Tradícia veľmi pekná a zážitková. Keď sa objavila informácia, že Verní Slovanu chystajú výjazd do Fínska za Slovanom, veľa fanúšikov okamžite zareagovalo. Lietadlo do 200 osôb sa rýchlo vypredalo.

Aj my s priateľmi sme hodili reč, potvrdili si spoločný cieľ i prostriedky, a hneď sa prihlásili. Tak sme sa prvý raz vybrali na fínsku pôdu za naším hokejovým klubom. Samozrejme, že zápas Slovana s domácim Jokeritom tvoril podstatu nášho výjazdu do Helsínk. No pridanou hodnotou bola i možnosť pozrieť si metropolu. Program na dva dni, okrem hokeja, si každá partia robila individuálny, podľa chuti. Nám bolo jasné, že prehliadka a vdýchnutie atmosféry hlavného mesta Fínska do neho rozhodne patrí.

Krásna vzdušná cesta, prílet do Vantaa a fínčina

Hej, to vstávanie skoro ráno nie je bohviečo, ale čo priaznivec hokeja neurobí pre svoj klub?! To dlho a netrpezlivo očakávané sobotné ráno bolo tu. Taxikár spomenul, že sa už otočil asi dvakrát s inými skupinkami, čo mali belasé „doplnky“. Odlet bol 15. novembra z Bratislavy, charterovým letom o ôsmej hodine. Klasicky check-in otvorený dve hodiny pred, takže pomerne ešte za tmy sa Slovanisti schádzali, aby sa pripravili na najrýchlejší a asi aj najpohodlnejší spôsob dopravy. Lietadlo sa naplnilo „po okraj“, stačil už len občiansky, palubná vstupenka a lístok na hokejový zápas. Niektorí brali i teplý pletený výjazdový šál.

Keď sme vzlietli vyššie nad oblaky, otvorila sa nám pred očami slnkom ožiarená biela krása. Našuchorené mäkučké obláčiky vytvárali obraz absolútneho pokoja. Slnečné lúče oslepovali zrak, a vôbec to tam nevyzeralo na -55°C, ako nás informoval pilot. Leteli sme vzdušným priestorom nad Poľskom, Litvou, Lotyšskom, Estónskom a cez Fínsky záliv Baltického mora priamo do Helsínk. Tie sú z troch strán obkolesené morom.

Let trval asi dve hodiny. Bez problémov, starostí, veselá rozprava a vtipné hlášky... Aj keď je to takmer 2 000 kilometrov, cesta nám rýchlo ubehla. Pristáli sme na medzinárodnom helsinskom letisku Vantaa, ktoré bolo plné najmä lietadiel spoločnosti Finnair. Časový posun + 1 hodina.

Letisko sa rozkladá na okraji mesta, od centra približne 20 km. Už doma sme sa pripravili, takže sme vedeli, že doprava do mesta, či priamo centra, alebo k nášmu ubytovaniu bude bez komplikácií. Majú to „premakané“ a dobre zabezpečené, aby domáci či turisti pohodlne cestovali. Plno spojení autobusmi, alebo množstvo taxíkov.

Jediné, na čo sme sa teda fakt nejako nedokázali pripraviť, bola fínčina. Suomi má charakteristický jazyk a kultúru, čím sa odlišuje od zvyšku Škandinávie. Krajinu ovplyvňuje silný východný ruský vplyv, západné pobrežie švédsky, z juhu Európa a na severe laponská kultúra. Fíni majú neuveriteľné slová, s množstvom samohlások a bodiek nad „o“ aj „a“. Sú ťažko vysloviteľné, niektoré veľmi dlhé, veľa zdvojených spoluhlások, či kadejaké zloženiny slov... Spojenia písmeniek akoby nemali pre nás logiku, skoro sme si jazyk dolámali. Ako napríklad také obyčajné „vain hätäpoistumistie“ - iba núdzový východ. Niektoré sú aj ľahšie, ako napríklad a chvalabohu, letisko Vantaa. Alebo Sasu Hovi a Petri Matikainen... A verte, že v konečnom dôsledku sme sa aj dobre pobavili na mnohých slovíčkach či označeniach, netušiac dodnes ich fínsky význam... Fínčina iste patrí medzi najťažšie jazyky, ktoré by ste sa chceli naučiť. Je úradným jazykom krajiny tisícich jazier, ostrovov a sáun. Druhým je švédčina. Celý juhozápad krajiny je dvojjazyčný. Plus veľa ruštiny.

Kedysi dávno bolo totiž Fínsko vyše 600 rokov pod švédskou nadvládou, a keď Švédi prehrali vojnu s Ruskom, museli odovzdať Rusom celé Fínsko. To potom bolo zas skoro 100 rokov pod ruskou správou. Ale práve ruský cár uzákonil fínčinu ako oficiálny jazyk. Pred tým to bola iba švédčina. Samostatnosť a nezávislosť získalo Fínsko až v roku 1917. No čo bolo podstatné pre nás, dnes sa v moderných Helsinkách dorozumiete všade jazykom anglickým. Domáci sa ho učia od malička. Netreba sa preto strachovať, že by sa šikovný Slovák nedohovoril. Aj rôzne značenia boli spravidla skoro všetky aj v angličtine. Žiadny problém. Skôr by sme mohli povedať, že chudáci Fíni na Slovensku. Tu sa oni musia asi poriadne zapotiť, kým zistia čo a ako. A možno ani nezistia.

Príchod do mesta čistoty. Helsinki, električky a more

Ešte na letisku sme si v „Info“ stánku vzali brožúru sprievodca po Helsinkách, turistickú mapu mesta a jednu dopravnú. Mimochodom obe mapy perfektne orientačné a zrozumiteľné. So zoznamom pamätihodností, múzeí, kultúrnych, športových či dôležitých budov. A navyše sieť označujúca verejne prístupné WTC, pardon WC, pekne po celom širšom centre. Strategicky rozmiestnené, decentné, praktické s okolím zladené. Zelené plechové „domčeky“. Ako inak, čisté. Dobre boli vyznačené i dopravné linky a spojenia, farebne odlíšené. Kúpili sme 48-hodinovú kartu „kertakortti“, univerzálny lístok, ktorý platil na všetky helsinské prepravné prostriedky. Super električenka, kartička s čipom. Cena 18,00 €, bagateľ. Maximálne výhodná pre všetkých „vizitorov“ mesta, ktorí majú v pláne chodiť hore dolu. Priložíte pri prvom nástupe prednými dverami k čítaciemu zariadeniu pri vodičovi, kartička sa aktivuje a označí čas, odkedy je platná. Potom už nie je potrebné kartu prikladať. Iba ak tak pre kontrolu alebo pre svoje info. Použili sme ju znova až pri návrate, opäť pri nástupe do prímestského busu 615 na letisko, vodič pozrel, či je „pätevä“, čiže platná.

Prvopočiatočná cesta z letiska po diaľnici v nás umocňovala dojem, že Helsinki sú najmä moderné, priemyselné mesto, samé nákupné zóny, centrá, ako u nás na ceste od Zlatých pieskov, či tiež letiska smerom k Hypernove. Vzhľadom na to, že sme mali ešte dosť času k prihláseniu sa na ubytovanie, rozhodli sme sa ísť spomínanou 615-kou až priamo na konečnú. Čo v praxi znamenalo do centra k Hlavnej železničnej stanici „Rautatientori“. Nachádza sa v samotnom srdci Helsínk. Pre nás východiskový bod na spoznávanie mesta podľa predbežného plánu. I keď bol pre nás tento náš prvý deň taký smutno „umrholený“, našli sme, čo sme chceli.

Ukazovatele teploty oznamovali priemerne +3°C. Tu, na juhu Fínska, čo platí i pre Helsinki, je počasie mierne, hore na severe, teda najmä za severným polárnym kruhom, vo fínskom Laponsku, je to krutejšie. Polárnu žiaru ani dlhé biele noci sme my nezažili. To zas inokedy!

Mesto je plné zaujímavých moderných budov, ktoré sú navrhnuté tak, aby harmonizovali so starými stavbami. Zaujímavý jedinečný národný štýl. Nie je tu klasické historické centrum ako napríklad v Bratislave. Čiže je normálne, keď vedľa nejakej prudko modernej stavby zrazu stojí historický kostol. Pamiatky a netypické budovy, miesta a pod. sú „rozhádzané“ po celom meste. Prvou našou zastávkou bolo Senátske námestie „Senaatinori“, kde sa na miernej vyvýšenine nachádza známa Helsinská katedrála „Helsingin tuomiokirkko“. Uprostred námestia tróni pomník Alexandra II. Po bokoch sú mestské budovy a budova parlamentu. Vybrali sme sa do obchodíkov a nakúpili suveníry.

Lákali nás aj všadeprítomné bicykle, ale vzhľadom na počasie sme sa pohybovali po svojich alebo električkami. Výborné. Kam sme chceli, z jedného konca na druhý. Doprava spoľahlivá, rýchla a presná. Vyhrievané, priestranné, nepreplnené mašinky. Časté intervaly, jednoducho sen. Ešte dlho v bratislavskej MHD budeme spomínať na tieto rajské chvíle! Metro sa oplatilo skôr v noci, pre čo najrýchlejší návrat z centra. Cestovanie električkami nám navyše poskytlo v podstate akoby takú vyhliadkovú jazdu pre celkový obraz mesta.

Jedna trasa nás zaujala nespočetnými zákrutami. Bolo to atraktívne, vôbec nie nepríjemné, doslova sa koľajnice hadili až na konečnú stanicu linky číslo 4, na výbežok „Katajanokka Skatudden“. Tam sme cielili, zašli sme sa pozrieť k moru. Poviem vám, bola tam fakt riadna zima! Umocňoval to najmä studený vietor, ktorý fúkal jedna radosť a navyše začalo viac pršať. No i tak to bola očarujúca atmosféra, ktorú sme si v peknom parčíku „Matruusn-piusto“ vychutnali. Naspäť sme sa vrátili cez obytnú zónu po ulici „Merisotilaantori“ opäť k našej štvorke, zelenožltej „eline“. Sympatická moderná architektúra domov z hnedých tehál, už napohľad vybudzujúca pohodlie a komfort. Pred každým vchodom automaticky čistič na topánky s veľkými kefami, asi najviac využívaný pri snehovej nádielke.

A bola na rade impozantná pravoslávna Uspenská katedrála „Uspenskin katedraali“. Už na prvý pohľad vyžarovala staroruskú architektúru. Prístup po schodoch, cez malý parčík, kde boli špeciálne oplotené výbehy, ihriská, či čo, len pre psíkov. Kostol stojí na kopci, preto bolo z nádvoria krásne vidieť i prístav, lode, ruské vyhliadkové kolo či samotné centrum mesta.

Koľko ľudí, toľko chutí. Buď sa vám Helsinki zapáčia, alebo nie. Kamarát povedal, že mu pripomínajú našu Bratislavu. No samozrejme väčšiu. Vedeli by sme si predstaviť, že by to bolo dobré miesto pre život. Všade pútala čistota, či už v centre, či v okrajovej obytnej štvrti alebo pri mori. Upravené helsinské ulice, okolie domov, námestia. Samozrejmosťou dostupné, zladené s okolím odpadkové koše. Aj na separovaný odpad. Je pravda, že až na klasické stánkové trhy v prístave sme sa nedostali, tak veru nevieme zodpovedne povedať, ako to vyzeralo tam... Ale nakoľko všade je poriadok, iste to funguje aj tu tak ako má.

Všeobecne v tomto miliónovom meste vládol hmatateľný pokoj. Žeby preto, lebo bola sobota? Príjemní pohodoví ľudia, autá sa nenáhlili. Zovšadiaľ na nás dýchala akási disciplína. Každý vodič bez problémov zastavil pri prechode pre chodcov a nedokazoval, že je tým silnejším elementom na ceste. Vraj fínski vodiči pedantne dodržiavajú predpisy, preto nie sú v strese a jazdí sa tam pohodlne a bezpečne. Aspoň za máčny mak, ak nie celé vrece, tejto zodpovednosti by sa hodilo k nám do Bratislavy!

V Helsinkách je i veľký počet rôznorodých múzeí, ale tie sme pre nedostatok času nenavštívili. No a na margo, predstavte si, nestratili sme sa ani raz! Ani nezablúdili. Hoci nám niekedy chvíľu trvalo, kým sme si fínsky názov ulice, štvrte, pamiatky, či zastávky prečítali, tri razy zopakovali, zapamätali (no teda, popravde, na pár sekúnd). Zaujímavým technickým doplnkom bola aj taká milá aplikácia v mobile, že kde práve sme a kam ideme. Fungovala do bodky. Marco Polo to mal asi ťažšie.

Ubytovanie, nočné centrum, pohoda, sobie mäso

Ubytovanie sme si zabezpečili sami. Máme super šikovnú kamarátku, ktorá sa v týchto veciach vie orientovať ako ryba vo vode a je dôsledná. Takže skvelé, pohodlné ubytko bola už len čerešnička na torte. Dobrý pomer cena kvalita výkon. Enviromentálny hotel s čistými jasnými líniami dýchal pokojom. Tiché miesto obklopené vysokými brezami a ihličnanmi. A navyše neďaleko hlavného dopravného ťahu do centra či Hartwall arény. Fínsko je známe aj ako krajina architektúry a dizajnu, čo nám pekne situovaný hotel potvrdil. Vieme, že vďaka slávnemu fínskemu architektovi Alvarovi Aalto sa dá postaviť sídlisko aj v lese. Mali sme dosť času sa ubytovať, oddýchnuť a vybaliť zubnú kefku. Náš apartmán mal tri spálne, dve kúpeľne, vybavenú kuchynku a tri TV. Ohriali sme sa, vzhliadli crazy fínske gagy, domácu hudobnú scénu plus príjemným spestrením bol kanál s rockovými kapelami.

Nastal čas ísť si pozrieť Helsinki i nočnými očami. Plní očakávania sme vyrazili do ulíc. Bolo na nás overiť a zistiť, ako sa veci majú. Z ulice Karstulantie, kde sme bývali, sme cestovali elinou zo zastávky Rautalammintie do úplného centra. Poprechádzali sa po vysvietených bulvároch. Tiež už bláznia s vianočnou výzdobou. Bary a reštaurácie boli na každom kroku. Po ceste sme postretávali slovanistov a s jednou partiou sme zakotvili v sympatickom rockovom pube Stone´s. Uchmatli sme akurát dva stoly.

Fínska krčma vyzerá tak ako má krčma vyzerať. Ceny pre nich normálka, pre nás zúfalstvo. Ale len v našom ponímaní, prirovnaní k priemernému platu Slováka. Fínsko je pre našinca drahé. Už sa nečudujeme, že na hokejových MS 2011 v Bratislave boli Fíni v našich reštauráciách takí vysmiati, no teda okrem toho, že získali zlato. Niektorí sme ochutnali špecialitu s vtipným názvom „Run Rudolf Run“, čiže 150g „poron hampurilaispihvi“, teda sobí burger. Lahodné mäkučké mäsko. Chuťovo asi ako jemná jahňacina. Spolu piati sme za päť ľahkých pív, jedno nealkoholické, burgery a hranolky zaplatili cca 136 € + ako sa patrí, nejaké to „dížko“.

Súboj v Hartwall Aréne, Jokertit vs. Slovan

Ale čo to! Nedeľa, deň zápasu a počasie sa vyjasnilo. Prebudili sme sa do iskrivého slnečného dňa a vítala nás belasá obloha bez mráčika. Od rána dávali v telke lyžovanie, SP vo fínskom Levi. Videli sme iba začiatok, tak nevieme ako dopadol Adam Žampa.

Pobalili sme sa a batožinu sme nechali v úložných priestoroch hotela na recepcii. Do začiatku zápasu bolo času dosť, tak sme sa vybrali do mesta. Intenzívne sme vstrebávali jasné slnečné ovzdušie. Viete čoho ešte mali Helsinčania prekvapivo veľa? Futbalových ihrísk. Skoro na každom voľnejšom priestranstve pekne vytvorené, upravené pre športu chtivých. Ozaj, vzácna časová zhoda, práve v týchto dňoch hrala v Žiline priateľský zápas Slovenská futbalová reprezentácia proti Fínsku. Vyhrali sme 2:1, aj to sme dali všetky tri góly... (jeden vlastný). Fíni sú športový národ, ale najmä čo sa týka zimných športov, nie? Fínski bežkári, nordic walking, lyžovanie... Hoci svetu dali aj napr. legendárneho pilota F1 Mika Häkkinena, alebo súčasného Kimi Räikkonena. Häkkinen pochádza práve odtiaľto, z Vantaa pri Helsinkách. Pre nás však Suomi jednoznačne ostáva najmä symbolom hokeja! A priamo z Helsínk, z klubu Jokerit, okrem iných pochádza aj skvelý svetový útočník Teemu Selänne. Poprechádzali sme sa popri vodných kanáloch, námestiach, naobedovali a vyrazili električkami 7A, 7B k Hartwall Aréne. Ako sme hľadali a dedukovali, kadiaľ je ten správny prístup, začali sa objavovať ďalší slovanisti. Niektorí z nich, znalí pomerov už z predchádzajúcich návštev, nás neomylne navigovali až k zimnému štadiónu. Veľmi zaujímavý peší prístup. Podchodmi, chodbami a najviac prekvapili skalné steny, lemujúce chodník. Inak autami samozrejme bez problémov. Veľké parkovisko a parkovacie domy. Ďalší sen Bratislavčana!

Aréna krásna zvonku i zvnútra, moderná, okrúhla, priestranná, svetlá a čistá. Nespočetné množstvo zón s občerstvením, kaviarní a barov. Síce sme nevideli, ale vraj sa tam nachádza i posedenie s krbom na drevo. Parádička. Vstup bol jednoduchý. Preskenovali kód na vstupenke, nás oskríningovali a prezreli tašku. My sme si pozreli štadión i rozkorčuľovanie. Dievčatá v komerčných zónach rozdávali v malých krabičkách pexeso s jokeriťáckymi hokejistami. Dostali sme letáčik so zostavami mužstiev, hoci tá súpiska Slovana veru aktuálna nebola. Tlačili ho asi v dobrom predstihu, u Belasých sa zatiaľ zopár vecí zmenilo. Z prednej strany farebného letáku na nás pozeral ich „hyökkääjät“, čiže útočník Tomi Mäki.

Boli sme v sektore 306, v časti pre fanúšikov hostí. Skočili sme si pozrieť, dokonca veľa ľudí i kúpiť, rôzne hokejové suveníry, dresy, čiapky, šály... Kúpili sme tričko so znakmi Slovana a Jokeritu, ako spomienku na dnešný vzájomný duel o 16:00 hod miestneho času.

Statočne sme podporovali a fandili belasým, skutočne asi všetci v našom sektore, počas všetkých troch tretín. Nestratili sme sa a bolo nás počuť v celej 13-tisícovej aréne. Domáce hľadisko nejako obzvlášť nežilo, Fíni povzbudzovali „vejárikmi“, ktorými sa búchali po stehnách. Za Jokerit dali góly Koukal a Mäki (čo bol na plagátiku) a za Slovan Laco Nagy. Síce sme so „žolíkmi“ prehrali 1:2, ale hokejisti nás prišli pozdraviť, nemohli nepočuť naše mohutné fandenie. Aj keď tesná, ale prehra a bez bodov. Opäť to nevyšlo.

A takto sme na vlastnej koži „ochutnali“ arénu, kde naši reprezentační slovenskí chlapci boli tak úspešní, naposledy na MS v hokeji 2012. Nič neľutujeme, navštívili sme úžasné mesto Helsinky, cestovanie za hokejom je zaujímavým, novým koníčkom ;-)

Nočný odlet Helsinki – Bratislava

Po skončenom zápase sme mali ešte dosť priestoru na to, aby sme sa pohodlne a bez stresu dostali na letisko. Vybrali sme sa preto späť do hotela pre batožinu, oddýchli, posedeli v pohodlných kreslách vo vestibule, a hodinku či dve podebatovali o zážitkoch. A potom „našou“ 615-kou na letisko. Ocitli sme sa v dlhej - predlhej chodbe, smerujúc do veľkej odletovej haly. Trochu sme zaváhali, lebo všetci cestujúci išli jedným smerom, len my iným, oproti. Ale kamarát to jasne a stručne okomentoval: „Áno, lebo všetci idú do play-off, len my opačne!“

Začali sme hľadať medzinárodný terminál s plánovanými odletmi. Mal vyznačený na večer ešte veľký počet letov, a v tento deň, či noc, sme boli poslední na rade. Konkrétne o 01:00 miestneho času. Popozerali sme si, kde sa hlásiť pre „boarding pass“, potom boli na rade nejaké tie občerstvenia a už len čakanie... Nakoľko letisko bolo stále živé, sledovali sme prostredie, prechádzali sa i oddychovali. Fascinovali nás večne a neprerušovane posúvajúce sa taxíky v jednom dlhooočižnom rade od nevidím do nevidím. Zopár malo veľkým písmom po bokoch „KHL is here“. Úslužní vodiči naložili batožinu otvorili a zatvorili cestujúcim dvere a odfrčali. V okamihu tam bol ďalší. Nikto nekričal, nepredbiehal sa, nehádal, nehandrkoval, všetko prebiehalo plynule a dôstojne. Úžasný pohľad. A to sme na to civeli s prestávkami možno i dve hodiny, lebo sme mali z reštaurácie výhľad akurát na túto „podívanú“.

No nič, treba ísť domov do reality. Išli sme sa „načekovať“. Tam nastali veselé chvíľky pri boji s bludiskom stĺpikov a šnúr, vyznačujúcich krivoľakú cestu k peknej slečne na vybavenie odletu. Ááále čo, neboli sme jediní! Aj po nás ešte prichádzali Slovanisti a blúdili, pobavili sme sa i my. Keď pristavili naše lietadlo, spoločnosti Air Explore, ešte sme mali možnosť pozerať, ako ho natankovali a skontrolovali. Potom sme sa presunuli z posledných síl na náš odletový „gate“ 27, absolvovali prehliadku a prešli koridorom až do lietadla. Odlietali sme v tmavo čiernej tme a skoro všetci rýchlo pospali. Čo bolo iné oproti predchádzajúcemu dennému slnečnému letu, bolo tiež úžasné. Trochu sme požmúrili cez okienka do neznáma a videli svetlami lemovaný Fínsky záliv. A o čosi neskôr, už nad oblakmi v absolútnej tme, zrazu na oblohu vyskočil žiariaci polo kosák mesiaca. Paráda! Fascinujúce. Okolo hviezdy na dobrú noc. Keď sme pristáli, zvonku na oknách lietadla bola inoväť.

Unavení, trochu prispatí, ale ešte plní dobrých pocitov z Helsínk a fínskej atmosféry, sme sa rozlúčili a sľúbili si, že sa istotne, ak slovanistický boh dá, na ďalší podobný výjazd vyberieme podporiť našich belasých bojovníkov.

Vidíme sa na najbližšom domácom zápase?

Autor článnku: Zuzana F.
Travel žurnál november 2014 > Cestovanie > Helsinky