4. etapa: Le Touquet - Lille, 163,5 km, utorok 8. júla
Víťaz etapy: 1. Kittel, 2. Kristoff, 3. Démare, 4. Sagan

---

	1. Nibali	2. Sagan (0:02)	3. Albasini (0:02)
	1. Sagan (158)	2. Kittel (135)	3. Conquard (121)
	1. Lemoine (6)	2. Kadri (5)	3. Voigt (4)
	1. Sagan	2. Bardet (0:00)	3. Kwiatkowski (0:00)

Štvrtý deň skončil aj Peter Sagan štvrtý.

Nemec Kittel zaznamenal tretie víťazstvo po štyroch etapách TDF. Ukazuje, že je súčasným najrýchlejším cyklistom na svete. V priamom súboji je zatiaľ neporaziteľný. Súperi s rýchlymi nohami si budú musieť počkať, až sa Kittel tempársky unaví v niektorých z nasledujúcich etáp. Peter Sagan nemal v dnešnom závere k sebe žiadneho kolegu z tímu. V záverečnom špurte stačil iba na štvrté miesto. Bodovaciu súťaž (zelené tričko) a biely dres pre najlepšieho mladíka mu v cieli slušali. Bude že to paráda, až bude obliekať po dojazdoch do cieľa dresy tri. Možno už o rok.

Video zo štvrtej etapy: Touquet - Lille

Utorok 8. júla, štvrtá etapa: Touquet - Lille, 163 km

Tour de France má za sebou tri úvodné etapy na britských ostrovoch. Po včerajšej 3. etape Cambridge - Londýn prišiel na rad zaujímavý presun z ostrovov na pevninu a dnes je na programe štvrtá etapa s charakterom "rovinatá", v skutočnosti mierne zvlnená. Dnes po prvýkrát na francúzskej pevnine. A trochu aj na belgickej. Tri vrcholy, dve horské prémie a jedna rýchlostná. Lákadlom dnešnej etapy je dilema, ako s tým naloží Peter Sagan a zvláštnosťou na dnešnej etape je to, že šprintérska prémia je na vrchole kopca. A zaujímavosťou je, že neďaleko cieľa v Lille Métropole sa nachádza slávne cyklistické mesto Roubaix.

Organizátori pripravili po zložitom transfere na francúzske územie pre pretekárov vraj ideálnu rovinatú etapu. Jej profil je mierne zvlnený, budú dlhé stúpania (i keď nič náročné), a ešte tretia vec, ten paradox, šprint na kopci. Trochu neobvyklé a zvláštne. No, ale atraktívne pre divákov, veď organizátori 101.ročníka sľubovali novinky. Dnes bude obzvlášť dôležitá i celková klasifikácia cyklistov, určí ako budú zajtra zoradené autá všetkých tímov vzadu za pelotónom. Čím výhodnejšia pozícia, tým lepšie, lebo ako všetci vieme, zajtra je na programe obávaná etapa s dlažobnými kockami.

Dojazd štvrtej etapy na severe Francúzska bude na predmestí mesta Lille. Predtým prejdú pretekári celé mesto zo západu na východ. Bude tam veľmi veľa zákrut. Hoci už konečne bude široká cesta, oproti tým úzkym v Yorkshire, aj tak to bude zaberák a najmä, ak bude pršať, čo sa bohužiaľ predpovedá. Na ceste je nový asfalt, lebo každá obec sa chcela blysnúť a mať všetko tip top, ale práveže takýto asfalt za dažďa môže byť zradne klzký. Pri mokrej nádielke budú takisto nebezpečné zjazdy po dláždených úsekoch. Z týchto dôvodov môžu nastať i veľké rozdiely v natiahnutí pelotónu. Želáme všetkým rýchle nohy a čo najmenej pádov.

Štart v mestečku Le Touquet-Paris-Plage

Závodníci sú už na slávnostnom štarte v prímorskom mestečku Le Touquet-Paris-Plage, ktoré sa nachádza v departmáne Pas-de-Calais. Departement alebo po slovensky departmán, znamená v tomto slova význame názov francúzskej administratívnej oblasti – časti regiónu. Departmán Pas-de-Calais je v regióne Nord-Pas-de-Calais. Nesie názov podľa Calaiskej úžiny, pre nás známej ako Doverská (po francúzsky je to Pas de Calais, po anglicky Strait of Dover). Región susedí s Belgickom. Hlavné mesto departmánu sa nazýva prefektúra. Mestečko Le Touquet leží pri ústí rieky La Canche do kanálu La Manche. Je to pekné rekreačné letovisko a obľúbené miesto pre golf, cez sezónu tu býva veľa výletníkov a turistov. Má okolo 5.600 obyvateľov, ale keď prídu v lete návštevníci, môže ich tu byť odhadom aj štvrť milióna. Le Touquet-Paris-Plage je významným prímorským strediskom, s rozľahlými piesočnatými plážami i lesným porastom. Vďaka svojej širokej ponuke športovísk mu hovoria „Raj športu“.

Le Touquet-Paris-Plage Má jedno z najstarších (1904) a najväčších golfových ihrísk vo Francúzsku. Otvoril ho britský premiér (Arthur James Balfour).Takže organizátori si veľmi umne zvolili prvé štartovacie miesto, aby tak opäť po dlhšej dobe celému svetu pripomenuli atraktívnu oblasť vo francúzskej zemi a prepojenie s tohtoročnou Tour de France. Tá tu mala etapové miesto dvakrát, a to v rokoch 1971 a 1976. Tradíciu si pestuje aj biely šport, tenis, a preteky motocyklov v disciplíne „enduro“. Konajú sa od roku 1975 na miestnych plážach a majú vážený význam v Európe. Enduro má vysoké nároky na zručnosť a kondičku jazdcov, treba byť technicky zdatný a vedieť si poradiť v rôznych prírodných terénoch (trochu to pripomína opis nášho cyklistu Petra Sagana, on to všetko má... ). Európskych šampionátov sa zúčastňujú i slovenskí jazdci. Samozrejme okrem športovísk sú v mestečku i historické pamiatky, k najvýznamnejším a zaujímavým patrí vysoký štíhly červený maják „La Canche“. Jeho výška je impozantná, má 57,6 m a 274 schodov až k hornej časti so svetlami. Postavili ho v roku 1949 a historickou pamiatkou sa stal po 19.apríli 2011. Možno aj našich športu chtivých dovolenkárov to inšpiruje, a nájdu si sem cestu na športovo ladenú dovolenku pri mori.

A práve dostávame informáciu, je to teda už potvrdené, že mladší z bratov Schlekovcov, Andy Schleck opúšťa Tour de France a nebude ďalej bodovať v horských etapách... Po včerajšom páde v závere etapy sa zranil asi viac ako sa predpokladalo.... Má poškodené kolená a zápästie, takže tento luxemburský cyklista je už tretí v poradí. Ako vieme, za dramatických okolností bol prvý Cavendish a druhý je teraz Andy Schleck. Nespomenuli sme ešte jedného jazdca, ten sa vytratil potichučky, po druhej etape, kedy sa už zdravotne cítil veľmi zle. Je to taliansky šprintér Sacha Modolo z tímu Lampre-Merida. Preteky opustil pre vírusové ochorenie.

Ostatní cyklisti sú pripravení na štartovacej čiare. Hrá hudba, ľudia sa bavia, tancujú a čakajú. Slnko zatiaľ krásne svieti a pelotón pokojným prezentačným tempom vyrazil. Organizátori chceli, aby sa cez prvé kilometre závodníci vydýchali po včerajšom náročnom presune z Anglicka. Najskôr sa teda ide v neutrálnej zóne, jazdci sa nikam nenáhlia. Červené auto organizátorov úplne vpredu pred cyklistami určuje pomalšie tempo. Na čele vidíme v družnom rozhovore Petra Sagana v zelenom a Nibaliho v žltom tričku, asi si vymieňajú dojmy, veď vieme, že sú starí kamaráti. Červené auto vystrčilo cez strešné okno chlapíka s bielou vlajkou s modrým nápisom „Depart“, ten im zamával a naplno zahájil preteky.

Pelotón sa vydáva smerom na severovýchod k belgickým hraniciam do mesta Lille. Vidíme prvý rýchly únik dvoch pretekárov z francúzskych tímov, Thomasa Voecklera z Europcaru a Luisa Angela Mateho z Cofidisu. Francúzske tímy sa tu predovšetkým chcú prezentovať a naplno využiť marketingové ciele na domácej pôde. Okrem toho, Voeckler je známy „majster únikov“ a obľúbený francúzsky miláčik aj so svojimi grimasami a úškrnmi počas jazdy. Je to teda skôr taký „promo únik“.

Chris Froome padá zavinením súpera

No a už tu máme prvý dramatický moment, bože čo sa hneď v úvode deje? Padol favorit Chris Froome zo Sky, nečakané.. veď idú vcelku pomaly, slnko svieti. Má poškodený dres a roztrhnuté kraťasy na ľavej strane stehna, niečo so zápästím, a asi ho to poriadne bolí. Uvidíme ako sa to ďalej vyvinie. Padol ešte Holanďan Bauke Mollema z tímu Belkin a Španiel Ion Izagirre z Movistaru, tí su v poriadku. Christopher Froome za to nemohol, poslali ho k zemi jazdci z Oricy, zaklienili sa im riadidlá, nastala kolízia a Froome nemal šancu sa tomu vyhnúť. Pomaly sa snaží dobiehať hlavné pole, a ako silný pretekár to iste zvládne a pravdepodobne to na ňom nezanechá dôsledky. Tak sa hneď po niekoľkých úvodných kilometroch celkom nenapĺňajú slová o pokojnej etape, pretože sme videli dosť nepríjemný pád. Každý, kto sleduje cyklistiku, si okamžite spomenul na nedávny pád Frooma, cca pred mesiacom na Critérium du Dauphiné. Mal skoro identický pád, tiež na ľavú stranu a potom už nevládal konkurovať Albertovi Contadorovi.

Pelotón pokračuje však ďalej, prechádza cez obrovský pekne vyzdobený kruhový objazd, perfektný záber kamery z výšky, ako sa vlniaci farebný pás rozostúpil, prelial sa po obvode kruhu, aby sa zas na pri výjazde spojil v jednoliaty mohutný celok. Fúka silnejší vietor, a chlapci z Astany nastolili vysoké tempo. Ich Nibali má žlté tričko, tak musia makať... Zranený Froome sa predsa len išiel dať ošetriť, už je obviazaný a doháňa pelotón. Možno nebola Froomova včerajšia reklamná jazda tunelom La Manche až taký dobrý nápad. Po 150 km etape si Froome dal ešte 50 km reklamnú časovku na úkor odpočinku. Nuž naháňačka za peniazmi niekedy prekročí rozumné hranice a pretekára môže dostať do malérov. Snáď to dnešné zranenie Froome rozchodí a šťastne dokončí etapu. Pretekárom znepríjemňuje začiatok etapy poriadne silný vietor, nachádzajú sa cca 10km od pobrežia.

Pelotón prechádzajú širokými cestami cez malebné mestečko Montreuil-sur-Mer alebo jednoducho Montreuil, ako oficiálny názov. Má iba okolo 2500 obyvateľov, ktorí statočne povzbudzujú, ale má veľké pole pôsobnosti, význam prefektúry, lebo je hlavným mestom departmánu. Hoci sa nachádza viac než 10 km od mora, dedinka bola dlhú dobu významným morským prístavom. A ako jediným prístavom tu na pobreží v 10.storočí za panovania kráľa Huga. Lode prichádzali do prístavu po rieke La Canche, ktorá dnes umožňuje priechod už len rybárskych lodí a kajakov. To vysvetľuje aj názov Montreuil-sur-Mer. Prívlastok „sur Mer“ sa používa aj na odlíšenie od mesta Montreuil v Seine-Saint-Denis. Počasie je prímorské, prevládajú časté silné vetry a dažďové zrážky. Mestečku ostali významné stredoveké pamiatky.

Stredoveký kláštor „L´abbatiale Saint-Saulve“ v centre na námestí a na hrad z 13.storočia „La Citadelle de Montreuil“ spolu s priľahlým opevnením a dvomi vežami. Hrad chránil dôležitý prístup k moru. Zanesenie rieky Canche pieskom na konci stredoveku spôsobilo úpadok obchodu. Mestečko sa zapísalo do historických análov aj návštevou slávneho francúzskeho spisovateľa Victora Huga, ktorý sa tu zastavil na ceste po Belgicku a Normandii. Následne použil opis mesta Montreuil v rôznych scénach svojho najznámejšieho románu Bedári „Les Misérables“. Podľa románu, hlavný hrdina, bývalý trestanec Jean Valjean sa usadí v Montreuil-sur-Mer, a snaží sa očistiť od svojej minulosti. Dej sa odohráva vo Francúzsku 19. storočia, v búrlivom období napoleonských vojen. Mesto sa s nami lúči nápisom na poli vytvoreným živými a jasajúcimi postavami ľudí „Montreuillois ;-) Tour“, Montreuilčania zdravia Tour.

Asi 1km je vzdialená maličká obec Neuville-sous-Montreuil s cca 700 obyvateľmi, očarí starobylým rozľahlým kartuziánskym kláštorom zo 14.storočia „Chartreuse Notre-Dame-des-Prés“. Rímskokatolícky kláštor obývali mnísi až do roku 1901. V tomto roku v nadväznosti na zákon o oddelení cirkvi a štátu kartuziáni boli vyhnaní. Potom sa zmenil na vojenskú nemocnicu a následne plnil funkciu civilnej nemocnice až do roku 1998. Dnes sa vďaka súkromným investorom prezentuje už v pôvodnom duchu a je nádhernou historickou pamiatkou. Krásne čisté upravené okolie, stromy, lúky, park, záhrada, nádvorie, kaplnka...

Cikanie cyklistov počas pretekov

Medzitým pelotón prechádza cez menšie osady, lesíky, kde popri cestách nie je veľa divákov, takže jazda je pokojná a bezpečná. Ďalšou výhodou kľudných úsekov je cyklistická toaleta. Cyklisti si musia občas „odskočiť“. Robí sa to pri ceste, rýchlym vypustením odpadových tekutín. Inak aj pre túto „činnosť“ jestvujú pravidlá. Je zakázané vykonávať toaletu pred divákmi. Za porušenie „nevhodné správanie na verejnosti“ je pokuta, ktorú udelia pretekárovi pri vyhodnocovaní etapy. Potreba nesmie byť dokumentovaná ani v záberoch kamery, napriek tomu sa s tým v prenosoch stretávame, vlastne aj práve teraz. Nie vždy sa kameramanom podarí tomu vyhnúť, je to priamy prenos a vystrihnúť sa to už nedá. Najmä ak sa nič netušiaci cyklista postaví so svojim "hrdinom" v ruke rovno do objektívu nič netušiaceho kameramana. Ozaj, vlastne ako a kedy „to“ zvládali v Anglicku? Kde na každom kilometri na nich číhali diváci... zaujímavé?

Francúzski fanúšikovia sa však nechcú dať zahanbiť, a zväčšuje sa ich počet , vidno prvé nápady a kreácie ako napr. obrovský nápis pri priemyselnom statku „Vive Le Tour 2014“ a pod. Popri úzkej ceste, čo vedie cez vidiek, cez polia a úhľadné dedinky, fandia miestni obyvatelia sediac na priedomí alebo čakajúc na autobusovej zastávke. Blíži sa prvá horská prémia, pri krajniciach narastá počet divákov. Prémiu na Côte de Campagnette bez boja získal španielsky jazdec Luis Maté z Cofidisu z úniku. Postupne sa tempo pelotónu zvyšuje. Vidíme závan histórie, podľa starej tradície moto spojka – motorka vezúca jazdca (krásnu dievčinu) s tabuľkou, ukazuje pretekárom v úniku číslo na tabuľke napísané kriedou, aký časový náskok majú pred čelom pelotónu. Sú komplet všetci v žltom, aj motorka, na čiernej tabuli so žltým lemovaním je napísané PEL. 3´05... Cyklisti, teda v tomto prípade Voeckler a Mate to samozrejme vedia vďaka novodobým vymoženostiam.

Dnes vo svete pokročilej techniky spojenie a informácie prebiehajú cez vysielačky. Okrem toho, že vidíme úžasný priamy prenos prostredníctvom kamier či z motoriek alebo zhora z vtáčej perspektívy, tento rok pribudla jedna zo sľubovaných noviniek. Možnosť sledovať preteky z pohľadu cyklistu, teda prostredníctvom kamery, ktorá je na bicykli. Ukazovali nám v prestrihu zábery zo zjazdu z kamery na riadidlách a z kamery pod sedlom, obraz bol taký zvláštny, širokouhlý, ale o to ide, aby bol pohľad čo najkomplexnejší. Videli sme napríklad záznam z kamery na riadidlách, ako cyklista neubrzdil, spadol, ale hneď sa dvihol, počuť najmä svišťanie vetra v mikrofóne kamery, „hrkotanie“ rámikov, zvuk bŕzd apod. A celé sa to úžasne trasie a nakáňa zo strany na stranu, taký obraz by sa asi nedal dlho sledovať.

Vrtuľník s kamerou krúži a zhora nám približuje benediktínske opátstvo „L´abbaye Saint Paul“, krásny rozľahlý zámok s vežičkami, obkolesený zeleňou lúk, lesov, s nádherným parkom. Stavba z 19.storočia, dedinka Wisques a „L´abbaye Notre Dame“, neďaleko je ďalšia úžasná stavba, ktorú nám kamery starostlivo približujú. Stále sa jazdí ešte na severe Francúzska v departmante Pas-de-Calais. Po celej Tour de France sú starostlivo vopred vybrané objekty, ktoré budú figurovať v záberoch, je to perfektná propagácia, úžasná reklama a prestíž. Mnohé z týchto historických budov sú v súkromných rukách, Francúzi sú známi tým, že sa starajú o svoje historické bohatstvo a vážia si ho. Budovy teda nevyužívajú iba na súkromné účely, ale okrem toho sú mnohé sčasti sprístupnené pre verejnosť, sčasti potom tvoria napríklad hotel alebo štýlovú reštauráciu. Francúzi chcú zviditeľňovať a propagovať nielen svoju veľkú športovú udalosť, ale aj krajinu pred celým svetom. Tak to má byť, symbióza športu a ľudského úsilia v súlade s prírodou a históriou.

My, diváci sme vďační, nakoľko tak monumentálne pohľady, by sa nám samozrejme ani nenaskytli vidieť na vlastných nohách, prilepení k zemi, ako takto z vtáčej perspektívy. Určite splnia účel a budú inšpiratívne k osobnej návšteve prezentovaných miest. Je to magicky príťažlivý spôsob lákania. Okrem historických pokladov a súčasných zaujímavostí sme po ceste svedkami aj milých úkazov, videli sme rozľahlú pštrosiu farmu, kde vtáky splašene pobehovali vo výbehoch, na lúke zaparkovaný rad vrtuľníkov, megamakro bicykel s plagátmi, najmä rôzne figuríny historické alebo komické postavy v nadživotnej veľkosti.

Cyklistické štadióny za každým rohom

Po maličkých dedinkách a poľnohospodárskych objektoch pelotón prechádza po širokých cestách cez mesto Saint Omer, s cca 15.000 obyvateľmi. Ako prvý máme v zábere kamier pohľad na veľký velodróm „La vélodrome Jacques Anquetil“. Cyklistická pretekárska trať s naklonenými zákrutami v tvare elipsy „ovál“, so zeleným trávnikom a futbalovými bránkami uprostred. Jacques Anquetil bol slávny francúzsky cyklista, ktorý vyhral ako prvý v histórii Tour de France päťkrát. Pozn. až na jedno posledné nefér víťazstvo, kedy zlyhala športová morálka. V roku 1964 hoci viedol ako prvý, dobiehal ho dobrý vrchár Raymond Poulidor a Anquetil cítil, že naňho nemá. Tak keď Poulidor zahájil atak a chcel uniknúť, Anquetil ho chytil za dres a udržať sa zubami nechtami v jeho tempe. Poulidor nakoniec unikol, ale v záverečnej časovke vo Versailles ho zas lepší časovkár Anquetil dostal a v konečnom poradí vyhral celý prete TDF o 55 sekúnd pred Poulidorom. Čiže presne ten čas, ktorý si nie fér súťažením „ukradol“ v kopcoch.

Inak vo Francúzsku je bežné, teda v tých tradičných cyklistických regiónoch, že majú v „každej dedinke“ cyklistický ovál. Vyzerá to ako bežná vec, ako kedysi u nás stáli dedinské futbalové ihriská. Bohužiaľ zaniklo a zbúralo sa čo bolo, aj v Bratislave, a nemáme ani jeden poriadny cyklistický ovál. Ťažko sa bojuje o výstavbu aspoň jedného plne funkčného cyklistického štadiónu. Keď vidíme, že tu ich majú na každom rohu, síce otvorené pod holým nebom, ale plne využívané, k dispozícii a funkčné, tak je nám smutno. No nič, je to v ľuďoch, aby niečo s tým spravili, aby sa zapojili do športového diania, boli oduševnení, hrdí a podporovali rozvoj. Snáď sa to niekedy do nášho podvedomia opäť navráti.

Hoci televízne pohľady nám napovedajú, že mesto je moderné a živé, je tu vraj hlboko zakorenená náboženská tradícia. Vidíme opäť všetko zhora, ako napr. gotickú katedrálu „Notre Dame de Saint Omer“, kde je symbolická hrobka svätca so 7.storočia, svätého Omera, podľa ktorého mesto aj nesie názov. Kamera vo vrtuľníku nám ponúka ďalší letecký pohľad, vidíme historický monument kostol „La Chapelle des Jésuites Wallons“. Mesto obkolesuje krásne prírodné prostredie regionálneho parku „Cap set Marais d´Opale“. Lúky, lesy, rybníky, skaly, pohyblivý piesok. Nachádza sa tu jeden z najväčších močiarov vo Francúzsku „Audomarois“ so vzácnymi živočíchmi, a nemalým významom pre miestne poľnohospodárstvo. Miestnou špecialitou je súčasný pivovar Saint Omer.

Pokračuje sa cez dosť kruhových objazdov, vždy pekne upravené, čisté, s kvetmi, parkovou zeleňou, radosť pozerať a ticho závidie. Jazdí sa cez mestečko Arques so sídlom továrne s prvou produkciou stolového skla na svete, kuriozita lodný výťah Fontinettes 1887-1967, dnes slúži na prehliadky pre turistov. Kamera sa sústreďuje na široký vodný kanál a lodné zdvíhadlo-výťah „L´ascenseur a bateaux des Fontinettes“, ktorý bol postavený ešte v roku 1887 a fungoval až do roku 1967. Zaujímavosťou sú pre nás takéto vodné kanály, na ktorých medzi dedinami plávajú malé výletné loďky a sú bežne používané aj ako doprava pre turistov. Naozaj, vo Francúzsku je nespočetné množstvo takýchto zaujímavostí a turistických atrakcií, v každom kúte krajiny. Návštevník odíde plný zážitkov a dojmov...

A máme tu bufet, na rovinatej pohodlnej ceste stoja tímoví kolegovia s taškami s jedlom a pitím, každý sa snaží uchmatnúť tašku s jedlom a pitím, prechádzame cez dedinku Renescure, s cca 2500 obyvateľmi a kamery snímajú detailne malebnú „Le Château de Phillipe de Commynes“, krásnu radnicu v upravenej starobylej veži pevnosti uprostred parku.

Po občerstvovacej zóne sa blíži rýchlostná prémia 71,5km v obci Cassel, známej historickými bitkami zo 14.a 17.storočia. Na šprintérsku bitku čakajú aj diváci popri ceste s peknou alejou stromov, skandujú, povzbudzujú. Vidíme figurínu usmiateho mušketiera v nadživotnej veľkosti, stolíky a stoličky s piknikom popri ceste. Zaujímavosťou kraja je originálny mlyn „Kasteel Meulen“, ktorý je sprístupnený verejnosti. Na začiatku 20.storočia tu mali vyše 20 podobných mlynov. Cassel sa nachádza už blízko belgických hraníc, ide sa tesne popri západnom Flámsku, a to je územie, kde sa veľmi tvrdo bojovalo aj počas oboch svetových vojen. A keďže tento rok je 100.výročie od začatia I. svetovej vojny, už od zajtra sa začne spomínať na udalosti v prvom štartovacom belgickom meste Ypres.

Rýchlostná prémia v kopci?

Blíži sa rýchlostná prémia, ktorá je na kopci Cassel Berg, ktorý je nad touto obcou a stretávajú sa tu štyri cesty, je to taká zvláštna križovatka, ktorá bola aj počas vojen dôležitým strategickým miestom, kde sa ťažko bojovalo. Teraz tu bude iný boj, šprint na vrchole krátkeho stúpania. Zbraňou tu budú bicykle, ktoré nahradia zbrane spred 500 rokov. Tu je tá anomália, na horskej prémii urobili rýchlostnú, namiesto na rovine, ešte sme to nevideli. Je to nezmyselné z pohľadu šprintérov, lebo vrchári majú svoje prémie a ohodnotenia. Luisovi Matemu z úniku spadla reťaz, mení rovno celý bicykel a špurtuje, no teda vlastne tu sa nedá ani špurtovať, posúva sa vpred do kopca cca ešte 1km do prémie. Spolubojovník z úniku Thomas Voeckler ho počkal, takže prví prešli cez pásku v poradí Voeckler, potom Luis Angel Mate Mardones, a potom náš Peter Sagan a jeho pomocník kolega Marco Marcato, piaty Bryan Coquard z Europcaru.

Peter Sagan získal pekných 15 bodov. A teraz nám kamera umožňuje zaujímavý letecký pohľad na jeden zo spomínaných mlynov uprostred parku v meste Cassel. „Le Moulin de l´Étendard“, malebná kamenná stavba s lopatkami lemované červenou a bielou farbou. Medzitým už celý pelotón letí dolu zjazdom po kamenných kockách a kľukatej ceste lemované stromami, prostredie krásne, ale treba dávať pozor. V rôznych týchto dedinách a mestách so starým historickým centrom sú ešte všade úseky pokryté takýmito kamennými kockami. Krásne celkové letecké pohľady na Cassel, lúčime, sa letí sa ďalej.

Po tomto kopci pretekári Cannondale a BMC pritvrdili, podarilo sa im natiahnuť a roztrhnúť pelotón. Fičí sa cez polia, vytvorili sa cca 3-4 skupiny pelotónu, ale novinka, ožil Greipel, lebo Kittel niekde zaostal, a je v prvej skupine so Saganom. Krásny mlyn popri ceste neďaleko dedinky Terdeghem. Točiace sa lopatky ozdobené slávnostnou červenou látkou „Le moulin de Steenmeulen“ a ešte jeden, ktorý má na lopatkách transparent s nápisom Bravo! Letí sa cez polia ďalej, roztrhaný pelotón sa točí po rozľahlom mestečku Steenvoorde, ktoré má cca 4500 obyvateľov. Nachádza sa už v departmáne Nord. Mestečko je hrdé na svojich rodákov, Alain Vasseur víťaz Tour 1970 a jeho syn Cédric Vasseur víťaz 5.etapy 1997 s následným 5-dňovým vozením žltého dresu.

Tour de France v Belgicku

Hraničný priechod s Belgickom a už sme na belgickej strane, Luis Mate skončil v úniku, zlyhala technika, dostal defekt, už sa vezie v pelotóne. Thomas Voeckler dnes iste získa cenu pre najbojovnejšieho pretekára. Kamera akurát zastihla, ako padol Holanďan Niki Terpstra, víťaz Paris-Roubaix, nič vážne, ale musí az doháňať pelotón, zase sa nedarí tímu Omegy...Vidíme na zelenom pokosenom poli vtipné poľnohospodárske pozdravenie Tour, je tam veľká podobizeň ružového prasiatka, nápis a červené, zelené, modré traktory krúžiace dokola okolo symbolu družstva. Niekto hovoril, že vraj tieto zábavné vtipné symboly sprevádzajúce každý rok celú Tour, nápady čo , ako kde z čoho vytvoriť robí jedna veľká organizácia v spolupráci vždy stým konkrétnym prezentovaným sa miestom... Vždy sa milióny divákov na to tešia, čo zas nové bude... Odhliadnuc od výnimiek individuálnych „nevhodných“ predstavení exotov ako holé zadky a pod. Keď už, tak holé zadky na dovolenke, pozri článok o nudizme v Chorvátsku.

Posledná druhá horská prémia je na území Belgicka na Mont Noir, cca 46km pred cieľom. Stúpanie je dlhé, cca 1,3 km. Boduje Voeckler, ktorý jazdí sám v úniku, zobral 1 bod do súťaže vrchárov. Je tu všade plno ľudí, povzbudzujú a vrhajú sa po odhadzovaných cyklistických fľašiach ako po suveníroch. V podstate, ak nie ste práve vo Francúzsku a kto by chcel zažiť podobnú atmosféru, alebo si vychutnať naozaj poriadnu horskú cyklistiku, tak môže skočiť k susedom, kde sa momentálne súčasne s Tour de France koná závod „Okolo Rakúska“. Termín 6.7-13.7.2014 s jazdcami, ktorí sa z rôznych dôvodov nezúčastnili Tour de France, nám dobre známe silné tímy napr. Sky, Movistar, Tinkoff Saxo, ale aj Cannondale s Ivanom Bassom, alebo náš slovenský pretekár Čanecký Marek v tíme BMC-Amplatz. Dojazdy na velikánoch, nám známym skôr ako lyžiarske kráľovstvá, napr. Kitzbühel. Bad Ischl, Matrei, St, Johann, Villach, Grossglockner.

Svieža zelená krajina, sme späť na francúzskej pôde. Mestečko Godewaersvelde, spoza stromov sa vynárajú špicaté veže „L´abbaye Sainte Marie du Mont des Cats“. Rozľahlé opátstvo, kostol, park, cintorín. Nasleduje mesto Bailleul, tradičné ulice domy z červených tehál, zákruty, a všade plno ľudí, ktorí naozaj poctivo fandia a zdravia pretekárov. Vidíme figurínu kreolskej ženy v nadživotnej veľkosti, v tradičnom karibskom kroji, čo je vlastne pozdrav Voecklerovi, lebo on žil v mladosti v Karibiku na ostrove Martinique, ktorý je jedným zo zámorských departmentov. Obyvatelia podporujú cyklistov, aj keď možno nie sú až takí zanietení týmto športom, možno mu ani nerozumejú, lebo vidíme všetky vekové kategórie, ale vidno na nich tú úprimnú radosť z danej udalosti. Na veľkom kruhovom objazde uprostred zelene a kvetov postavený veľký megabicykel s transparentom s nápisom “Tony Gallopin“, je to pre francúzskeho pretekára z Lotto Belisol. Thomas Voeckler stále prvý a jediný v úniku, pomáha si grimasami, vyplazeným jazykom, v postoji pedáluje, ťahá a tak sa kýve zboka na bok, čo sa prirovnáva ako keby tancoval. Dostáva sa do mestečka Le Seau, fúka zadný vietor, pohľad na veľmi pekný chrám „L´église Saint-Martin“, cyklisti naberajú dosť vysoké tempo.

Voeckler prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť v obci

Voecklerovi na čele zasvietil aj radar na stĺpe. Ukazoval nameranú rýchlosť 51km/hod. Vo Francúzsku je v obci je povolená max. rýchlosť v obci 50km/hod., pretekár ju prekročil a spôsobil dopravný priestupok. Dajú mu pokutu ? Veru nie, to len na odľahčenie. Napriek tomu, že Voeckler prekračuje maximálnu povolenú rýchlosť v obci sa jeho náskok oproti pelotónu znižuje a asi ho o chvíľu pohltí. Pre Francúzov bude aj tak ich dnešným hrdinom.

Pelotón prechádza cez mesto Armentieres, v okolí je mnoho vojenských cintorínov, ako dôsledok oboch svetových vojen. Už menej smutný je pohľad na miestnu atrakciu zvonicu „Armentieres“, ktorá patrí do svetového kultúrneho dedičstva Unesco. A veselšie informácie zo športu, narodil sa tu francúzsky cyklista Amédée Fourmier, víťaz 2 etáp Tour de France v roku 1939 a vyhral tu etapu sovietsky (uzbecký) cyklista Djamolidine Abdoujaparov (Džamolidin Abdužaparov) v roku 1994. Bol to šprintér, úspešný a významný cyklista na všetkých možných podujatiach.

A máme tu pád, v zákrute na kruhovom objazde sa vlastnou chybou zviezol k zemi Gregory Henderson z Lotta Belisol. Bude chýbať ako rozbiehavač André Greipela. To nie je veľmi dobrá správa pre Lotto. Zatiaľ sa Lottu Belisol veľmi nedarí, Greipel doteraz nič neukázal, je skôr pozadu, doteraz sa stále bál mokrého počasia. Z Lotta spadli ešte Belgičan Bart De Clercq a Dán Lars Bak. Po chvíli sa dozvedáme, že dnešný pád sa na Hendersonovi značne podpísal, a definitívne odstupuje z pretekov.

Záverečný špurt v meste Lille už po 17. krát

Už 16-krát končila etapa v meste Lille, teraz to bude 17. krát. Mesto si už vytvorilo cyklo-tradíciu a je na to hrdé. V roku 2004 bolo Lille Métropole európske hlavné mesto kultúry. Má okolo 200.000 obyvateľov. Mesto je na hraniciach s Belgickom, kde je obrovská silná komunita cyklistov a tiež silná cyklistická tradícia. Tu sa odohráva množstvo pretekov na všetkých možných úrovniach, a mesto Lille je doslova centrum svetovej cyklistiky. Centrum a hlavné námestie „La Grand Place alebo Place du Général de Gaulle“, ktorý bol práve rodákom z tohto mesta. Neďaleko námestia je „Furet du Nord“ ktoré je označované ako najväčšie kníkupectvo sveta. Pýchou je predovšetkým múzeum umenia „Musée des Beaux-Arts“, vo Francúzsku druhé najvýznamnejšie múzeum po Louvri.

Miestnou slávnou gastronomickou špecialitou sú mušle s hranolkami „moules-frites“. Lille Métropole je moderné mesto, s bohatou históriu a krásnymi stavbami. Je hlavné mesto regiónu Nord-Pas-de-Calais a prefektúra departmánu Nord. Má dobré železničné spojenie s okolím, vysokorýchlostným vlakom, cesta do Bruselu trvá 40 minút, do Paríža a Londýna cca 1 hodinu. Letisko je cca 8km od centra mesta. Tým, že sa Lille rozkladá na samom severe, viackrát v minulosti sa stalo, že patrilo vždy inej krajine. Natrvalo sa stalo francúzskym mestom po výprave Ľudovíta XIV., kráľa Slnko, ktorý následne dal postaviť na obranu úspešne získaného mesta Lille systém pevností .

Letecký pohľad na moderné štvrte, na historické budovy, na radnicu „Beffroi“ sú nádherným lákadlom na cestovanie. Kamera viackrát zaberá aj pohľad na rozľahlé trávniky pred moderným centrom „L´EuraTechnologies“ s bielymi kruhmi a vo vnútri s nápismi Lille rôznych farieb. Kruhy, a po ich obvode tancujúci ľudia s farebnými dáždnikmi predstavujú ozubené kolesá symboly upútavky Tour de France, vedľa je ešte veľký bicykel z kvetov. Eura Technologies bolo otvorené v roku 2009, venované je novým technológiám.

Sagan padá, ale dostáva sa späť na čelo, víťazí Kittel

Nevidíme Petra Sagana, niekam sa vytratil, nič sme nepostrehli, až teraz, je na konci pelotónu ! Čo sa stalo? Ukázali nám ho asi 16 kilometrov pred cieľom a vyzerá oškretý, asi spadol? Má mierne poranenia na stehne i ruke. A ide sám. To je jeho prvý pád, snáď bude v poriadku, maká a dobieha cez zákruty stratu. Ako na to pozeráme, tak pozeráme, ale snáď to nie je ani technicky možné, aby sa predral do čela pelotónu a zabojoval ešte o etapové víťazstvo. Cesta úzka, klzká, hrozia pády. Keby počul všetky tie slovenské povzbudzujúce pokriky od obrazoviek, asi by vzlietol. Bojuje, pomáhajú mu kolegovia z Cannondale ako sa len dá. Jazdí sa skoro 60 km/hod. a preskočiť 150 pretekárov a byť vpredu, to ide pomaly.

Krkolomný dojazd po meste, zákrutách, úzkych uliciach, metelica jazdcov, na konci sa brzdí, vpredu upaľuje. Peter Sagan bojuje a svižne sa pohybuje, prepletá sa kupredu. No a predstavte si to! Podarilo sa mu to! Dostal sa do popredia 4km pred cieľom. Teraz skľudniť, dobre pozične pracovať a bude ešte bojovať v záverečnom šprinte. Už prenasleduje zadné koleso Marcela Kittela. Peťo, šikovný chlapec, radosť pozerať. Je tourminátor, ako mu hovoria fanúšikovia, odkedy s ľahkosťou zažiaril na svojej premierovej Tour de France 2012.

Zázračne sa prepracoval dopredu. Na špici sa pracuje, ťahá sa vysokým tempom, úzke ulice, ostré zákruty, Peter Sagan sa vezie v závetrí Kittela, lebo už nemá ani jedného kolegu ku sebe. Všetci špurtéri vpredu majú pomocníkov, bohužiaľ on je zase sám. Je dosť uzavretý, nepúšťajú ho, drží sa zatiaľ na cca desiatom mieste. A už je na piatej pozícii, začína šprintovať Kittel, Sagan nemá absolútne miesto, uzavreli ho. Takže bleskový koniec, zase víťazí Kittel, vyhral už tretiu etapu zo štyroch! Famózny rýchlik. Druhý je Alexander Kristoff z tímu Kaťuša, potom francúzsky chlapec Arnaud Démare z čisto francúzskeho tímu FDJ.fr a Peter Sagan až štvrtý.

Bola to slušná bitka, ale asi nikto už nečakal, že sa tam z čista jasna zasa objaví to vytrvalé „zelené tričko“, čo ešte 10 kilometrov pred cieľom bol na konci pelotónu, keď ochutnával francúzsky asfalt nosom ! Škoda, zasa to bolo o chlp. Toto sú situácie, v ktorých by Cavendish strkal do pretekárov, ktorí sa snažia zahatať cestu rýchlejšiemu špurtérovi. Petra Sagana ctí, že sa k takým praktikám neuchyľuje a so cťou prehráva.

V celkovom poradí sa nič nezmenilo, Vincenzo Nibali ostáva žltý. Druhý Peter Sagan zostal na čele bodovacej súťaže v zelenom a takisto stále vedie súťaž do 25 rokov v bielom tričku. Peter Velits prišiel do cieľa 33. a povedal, že je rád, že má za sebou ďalší nebezpečný dojazd. Bol to nervózny deň, lebo fúkal bočný vietor, v závere sa zase končilo na mokrých cestách a v zákrutách.

Zajtrajší program „pavé“ 5. etapa Ypres - Arenberg, pre väčšinu pretekárov veľký strašiak, pre niekoho výzva, pre niekoho vášeň. Vraj to bude jedna z najdramatickejších etáp na mačacích hlavách (dlažobné kocky). Možno aj žltý dres bude zajtra meniť majiteľa. Zajtra začína séria etáp, v ktorých sa pripomenú obete I. svetovej vojny. Piata až desiata etapa po stopách západného frontu, veľa miest historických bojov, cintorínov, pamiatok a spomienok.

Autor komentára: F.zuzka,
TŽ júl 2014 > Destinácia > Po stopách Tour de France > Le Touquet-Paris-Plage - Lille