Letná dovolenka Pitztal

Príjemnou súčasťou práce v cestovnej kancelárii sú aj výjazdy do zaujímavých destinácií. Veľtrhy a výstavy v kongresových halách veľkých miest, ktoré sprevádzajú našu prácu si zvyčajne spestríme „výletom“ do okolia, aby sme čas efektívne využili. Takto sa spojil veľtrh v rakúskom Innsbrucku s predĺženým víkendom v údolí Pitztal. Veľmi rada lyžujem a po Pitztali pokukujem už dlhšiu dobu, tak som si tam odskočila v predsezóne, na prieskum.

Príjemné ubytovanie hotel Arzlerhof

Spočiatku nepriaznivé upršané septembrové počasie, ktoré sprevádzalo náš pobyt v Innsbrucku, sa našťastie v deň odchodu do hôr zmenilo na krásne slnečné. Cesta mikrobusom netrvala ani hodinu (z Innsbrucku a teda aj letiska je to menej než 60km) a naša 6-členná výprava sa po prechode cez most nad riekou Inn ocitla na vŕšku v príjemnom hoteli Arzlerhof v dedine Arzl im Pitztal. Nasledovalo ubytovanie, príjemné izby, krásny veľký balkón s výhľadom na ešte krajšie okolité hory a doliny. Zhovorčivý domáci Franz Staggl, ktorého rodina vedie hotel už 50 rokov, nám ochotne hotel poukazoval, povodil po reštauračných priestoroch, terasách, wellness zóne. Pri rýchlom obede vo forme bohatých syrovo – mäsových obložených mís nám čo-to priblížil zo života v údolí.

Pochopiteľne poznám Pitztal ako zaujímavú zimnú, lyžiarsku destináciu, či už vďaka ľadovcu alebo zvučným menám miestnych lyžiarov ako je Benny Raich. Franz nám porozprával o zaujímavom letnom maratóne, ktorý sa začiatkom júla beží (alebo chodí, prípadne zjazduje na bicykli) spod ľadovca v časti Mandarfen dediny Sankt Leonardt im Pitztal až do dediny Imst, za riekou Inn. Celkovo má trasa vyše 42km a slušné prevýšenie z 1.675m do 790m nadmorskej výšky. Sám sa maratónu účastní a je tiež aktívnym cyklistom a turistom spolu s manželkou Andreou.

Svojich hostí pravidelne sprevádzajú počas letnej sezóny ako turistický a cyklistický sprievodcovia, v zime vymenia bicykel za lyže. Ak niekomu chýba poriadne vybavenie, netreba do hôr nosiť „drevo“ vo forme priemerného bicykla či lyží. Oboje je možné požičať priamo v hoteli, sklad je výborne vybavený aj na servis, hodnotenie v plnej výške.

Aktivity bez snehu

Aby sme hneď prvý deň nepremárnili len tak opaľovaním sa na terase, domáci z turistického centra nás vytiahli trošku zaktivizovať. Zdatnejších profesionálov vybavených lanami a skobami sme vyložili pod skalami. No a my rekreační turisti sme sa po chvíli jazdy ocitli v dedine Jerzens, v zážitkovom parku. Odporúčam. Toto bola moja premiéra a adrenalín veru na 10m vysokých stromoch nechýbal, no napriek rôznym divným figúram a roznožkám sa mi podarilo udržať vždy na rukách alebo nohách a istiace lano ostalo využité len mentálne. Strávili sme tu aspoň 2 hodiny a absolvovali od jednoduchších až po najnáročnejšie okruhy aj so sprievodcom, ktorý nám dodával odvahu.

Po takomto aktívnom pohybe na čerstvom vzduchu nám večeru nebolo treba dva krát núkať. Večera opäť v hoteli Arzlerhof s výbornými miestnymi jedlami, od húb až po stejk a sladkosti, k tomu výborné víno. Likéry a bylinky domácej produkcie sa hodili aj ako prezent. Zaujímavý je život na horách aj pred tým, než napadne sneh.

Výstup na Hochzeiger 2.560 m

Nasledujúci deň nás čakala celodenná túra. Vyviezli sme sa opäť po kľukatej ceste údolím nad dedinu Jerzens, čo je časť Hochzeiger v rámci lyžiarskeho strediska. My sme síce nelyžovali, no vyviezli sme sa na jeden z vŕškov lanovkou a veru aj trochu snehu sme stretli (pár dní pred našim príchodom už snežilo – začiatkom septembra!). Viac než snehu sme sa ešte oddávali slnečným lúčom a len jedným okom sledovali, kadiaľ asi vedú lyžiarske trate, keď sú pasienky pokryté metrami snehu. Na horách je celkom živo, cestou stretávame viaceré skupinky turistov, dokonca aj zhovorčivých Španielov.

Náš výstup končí vo výške 2.560m na hore Hochzeiger. Nasleduje zostup nadol, pekne po vlastných, stehná dostanú zabrať. Cestou stretávame viacero skupiniek kráv. Sú naozaj krásne, aspoň podľa mňa. Ostatní sa na mojej fascinácii tunajšími kravami celkom dobre bavia, vyzerám ako mestské dievča, čo hádam vidí kravu prvý krát v živote... No tieto nie sú ako tie naše slovenské, ktoré vidno najčastejšie, tieto sú také elegantne šedé, no proste krásne. Škoda, že nebol lepší stroj, len menší fotoaparát a veľmi blízko som sa neodvážila, tak možno niekedy nabudúce. Okrem kráv stojí za to navštíviť aj jednu z horských chát, kde sme si na terase dali skvelý olovrant. Rakúšania sú machri na všetky tie sladkosti, koláčiky, tortičky, trhance... Ale samozrejme je tu aj skvelá pasta a mäso.

Tentoraz sme nevečerali v hoteli. Vyšli sme si obdivovať krásny západ slnka do veľkej drevenej reštaurácie na pomedzí údolí Pitztal a Kaunertal, ktoré sú uprostred prepojené. V zime to musí byť „radosť“ udržiavať prejazdné, také úzke kľukaté cestičky. Dnes vyhrala v menu divina a vína k nej bolo dostatok. Večeru nám spestrili nie len príhody z Pitztalu od nášho sprievodcu z miestnej turistickej kancelárie, ale hlavne rozprávanie kolegu z Poľska. To bol veru výlet do histórie, do čias za železnou oponou, príbehy o poľskej podnikavosti, neuveriteľné príbehy o tom, čo sa kam dalo prepašovať, o predaji elektrospotrebičov v Grécku... V cestovnom ruchu môžete byť v Rakúsku a nakoniec sa viac dozvedieť o úplne inej destinácii.

Výlet pod ľadovec Pitztal, príprava na lyžovačku

Posledný deň vzhľadom na neskorší čas letu stíhame ešte výlet takmer na ľadovec. Samotný ľadovec žiaľ nestihneme absolvovať, tým pádom ani najvyššie siahajúcu lanovku v Rakúsku do 3.440m, bude musieť počkať na zimnú sezónu. Alternatívny program na susednom Rifflsee však stojí za to. Vysokohorské pleso má fascinujúcu farbu. Vďaka kalom v topiacej sa ľadovcovej vode odráža v bezvetrí okolité hory ako zrkadlo. Prejdeme sa aj o kúsok ďalej k vodopádom.

Pobyt v horách je ozaj blahodarný, vyčistí hlavu. Pokonverzujeme so zhovorčivým horským sprievodcom, ktorý je typickým reprezentantom svojho kraja, žije tu od mala v domčeku pri potoku uprostred údolia. Stihneme opäť príjemné posedenie v horskej chate na obed – ponúkajú sa výhľady na ľadovec Pitztal, na jednu stranu až na Kaunertal (tam je tiež ľadovec) a na opačnej strane Sölden (žeby tiež ľadovec?), všade na vrcholkoch ešte (už) sneh.

O týždeň začína lyžiarska sezóna, škoda, že sme ju nezastihli. Dolu sa zvezieme kvôli času lanovkou, aspoň zvonku vidím hotely ako na dlani, ktoré sú naozaj hneď pri lanovke. Sme v časti Mandarfen (patrí k St. Leonhardt im Pitztal) – tu sa dá pri dobrých podmienkach zlyžovať aj „z ľadovca“, t.j. od lanovky na ľadovec, ktorá je o čosi vyššie od tejto na Rifflsee.

Opäť jedna príjemná obohacujúca služobná cesta za mnou. Okrem dobrých dojmov a nejakého foto materiálu si odnášam už tradične aj suveníry a „korisť“ v podobe miestnych produktov – bylinné olejčeky, tinktúry a masti a samozrejme aj miestny likér či pálenku v sympatickom ploskačkovom balení – výbava na najbližší výjazd do hôr, možno na najbližšiu lyžovačku v Pitztal. Verím, že ste zažili primerané, pútavé čítanie o lyžiarskom stredisku pred tým, než napadne sneh. Moje zážitky z Pitztalu boli úžasné, nikdy sa to nedá tak opísať. Alpy sú proste pecka! Teším sa na sneh a lyžovanie na ľadovci Pitztal si zapíšem na prvé miesto do plánovača.

Autor článku: B.anka,
Travel žurnál október 2013 > Dovolenka > Letná dovolenka Pitztal