Viedeň na víkend

Neviem ako Vy, ja som z tých večne neposedných a otravne všetečných ľudí, ktorí chcú všetko vidieť, chytiť, zažiť, mať absurdne preplnený diár a až vtedy majú pocit, že je všetko tak ako byť má a cítia sa byť produktívni. Nedávno som tak zlanárila kamarátku a vydali sme sa na potulky susednou Viedňou. Piatkové skoré poobedie až nedeľný obed. Dva celé dni sladkého ničnerobenia a voľnosti človeka zmôžu viac, než by čakal.

Sľubné začiatky - radosť cestovať!

Začali sme úspešne – vystúpením na nesprávnej zastávke, teda na predmestí Viedne – Wien Simmering, takých 20 km od centra, kam sme sa pôvodne plánovali dostať. Po hodine peškovania (ako inak než opačným smerom, než sme sa mali vybrať) sme si kúpili 48-hodinový lístok a začali radšej spoznávať krásy rakúskeho metra.

V tomto smere je Viedeň mega. Keď už si kúpite lístok, môžete naň ísť tak metrom, ako regionálnymi vlakmi, električkami i autobusmi. A nepotrebujete ani špeciálny lístok na „nočáky“. Tie premávajú od pol jednej do piatej ráno. Vtedy sa napája už klasická doprava. Rozpätia medzi jednotlivými spojmi sú krátke – počas dní nečakáte dlhšie než 10 minút, v noci maximálne pol hodinu. V meste majú aj slušne vybudovanú sieť hojne využívaných cyklistických chodníčkov. A tak sa aj v metre či vo vlaku bežne stretnete s cestujúcimi, ktorí si pridŕžajú bicykle.

Kde sa ubytovať vo Viedni?

Hotel Imperial (5*)

Hotel Mercure (4*)

Hotel Savoy (3*)

Z každého rožku trošku

Počas dvoch dní sme stihli asi všetko. Aj premoknúť do poslednej nitky, aj sa spáliť, byť hladné i prejedené (lebo Viedeň a sushi – to je raj!), byť ubolené a uchodené najviac na svete, aj ležať nevládne uprostred zeleného parku, užívať si silnú vôňu voňavých okolitých kríkov a dúfať, že nás netrafí hravý otecko s drobným mulatským synčekom, ktorého akurát priúča futbalu,...

Viedeň je skvelé mesto. Plné histórie, architektonických skvostov, kultúry, street artových kreácií, pouličných muzikantov, ktorí človeku pridajú na nálade,... Na svoje si prídu aj nákupu-chtivé duše, eko-sa-stravujúci ľudia, kofeínoví „závisláci“ a bohémovia, ktorí milujú útulné kaviarničky najrôznejších štýlov.

No nie je dokonalé. Aspoň pre mňa. Tak ako všade, aj tu natrafíte na mnohé rušivosti. Kvôli koňom, ktorých služby si viete prenajať a zapôsobiť tak na svoje deti či priateľku jazdou v koči sa centrom mesta tiahne nie práve najlákavejšia vôňa. V niektorých častiach ju prebíjajú kulinárske špeciality z okolitých reštaurácií, ktorých je neúrekom, no bývajú plné. Ale smradu sa ani v odľahlejších uličkách nevyhnete. Myslím, že kamarátkin rozhorčený výrok pri pohľade na kaluž uprostred ulice (čo je častý jav) mi ostane v pamäti na dlho: „Och, všetko je tu ošťaté. A tieto množstvá veru nie sú psíkovské!“

Na druhej strane však vidíte samé udržiavané zelené parky, krásne záhony kvetov, chodníky nepokryté špakmi cigariet či drobnými povyhadzovanými papierikmi, koše na triedený odpad, na čom si Viedenčania fakt potrpia, ... Ak sa trošku zaujímate o kultúru a urbanizmus, neodídete odtiaľto tak poľahky. Mesto sa pustilo napríklad do krásneho projektu s bezdomovcami. Poskytlo im ubytovanie neďaleko centra, kde bývajú aj študenti a rôzni nájomníci. Bezdomovci si tam vedú kaviarničku, ktorú majú na starosti a ktorá ich čiastočne živí. Anglicky sa viete dohovoriť s každým. Keď natrafíte na milšiu dušu, vysvetlí Vám cestu aj 3x a doplní pár tipov, ktoré by ste pri návšteve nemali obísť.

Za kultúrou

Vďaka dvojdňovému lístku sme si mesto prebrázdili krížom-krážom. A teraz viem, že tu nájdete všetko. Od centrálnej časti so všetkými známymi architektonickými budovami (napr. katedrála Stephansdom, resp. Dóm Svätého Štefana, budovaná od 12. storočia až do súčasnosti, patrí medzi najkrajšie rakúske gotické stavby; zámok Hofburg; svetoznámu barokovú Rakúsku národnú knižnicu, zámok Schönbrunn, ktorý bol pôvodne loveckým sídlom, od roku 1996 sa radí medzi pamiatky svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a láka davy turistov. Okrem prehliadkových miestností (zachovaných z čias panovania cisára Jozefa II. a cisárovnej Sissi) sa tu rozprestiera aj známa zoologická záhrada s veľkým parkom a udržiavané záhrady s mnohými fontánami.

Keď budete mať šťastie, nájdete si i veveričiu kamošku. Nám jedna učarovala. Aj sa na dlho pristavila. Ušla až pri paľbe piatich gigantických fotoaparátov nadšených japonských turistov. A ak ste zámočný typ, nevynechajte ani Belvedere - Unteres Belvedere (Dolný Belvedér) a Oberes Belvedere (Horný Belvedér). Od roku 1775 sem presunuli diela z cisárskej obrazovej galérie. Začiatkom 90. rokov 19. storočia tu vzniklo Kunsthistorisches Museum (Umeleckohistorické múzeum). Od konca 2. svetovej vojny v týchto priestoroch nájdete diela Rakúskej galérie.

Ak by sa Vám umenia málilo, treba zájsť do komplexu Museumsquartier. V centre mesta, neďaleko hlavných atrakcií, si tu pohodlne môžete vychutnať návštevu múzeí a galérií staršieho ale i moderného umenia. Na približne 60 000 m2 si určite každý nájde “to svoje”. My sme vbehli do Leopoldovho múzea (najnavštevovanejšieho miesta v rámci Museumquartuer, v ktorom nájdete najväčšiu zbierku Schieleho obrazov) na výstavu Schiele&Klimt, lebo veď... Bolo by trúfalé byť vo Viedni a nepozrieť si diela tunajších velikánov!

Taktiež sa môžete zastaviť v rôznych malých súkromných galériách, v Haus des Meers, v ktorom nájdete 10 000 druhov živočíchov zo všetkých častí sveta; do Naturhistorisches Museum (Prírodovedného múzea), Kunsthistorisches Museum (Umeleckopriemyselného múzea), do Josephinum (múzea pre silnejšie žalúdky a nadšencov medicíny, ktorí tu nájdu voskové repliky ľudských orgánov), Judenplatz (stará židovská štvrť), samozrejme do Prátra (jedného z najväčších a najznámejších európskych národných parkov), či prejsť sa po cintoríne Zentralfriedhof, kde nájdete hroby mnohých významných osobností. (A ak sa tam vyberiete, neprehliadnite stánok s nanukmi, hrobovými sviečkami a kvetmi! Áno, aj vo Viedni človek natrafí na fascinujúce kombinácie!)

No umenie, kultúru a príjemnosti nemusíte hľadať len vo vnútri. Ak chodíte s otvorenejšími očami, uvedomíte si, že ulice sú posiate pouličnými hudobníkmi. Tí roztancujú nejedného turistu! Ja som si zapamätala jedného postaršieho pánka oduševnene hrajúceho na saxíku. Neupútal len mňa, ale aj asi 70-ročného štramáka, ktorý začal tancovať okolo veľkej zdobenej kovovej pouličnej lampy. Sálala z nich taká radosť, aká sa už dnes úplne bežne nevidí! Z obďaleč ich sledovala staručká elegantná dáma, sediaca na schodoch fontány v krásnych jemných tmavomodrých šatách s čipkovanými rukavičkami. Vôbec neviem, čo to bolo za ženu. Len upriamene hľadela a usmievala sa. Tak krásne a úprimne ako sa len nevedomky dá!

Prejdete aj okolo mnohých živých sôch, ľudí s bublifukmi, ktorí dokážu vytvoriť bubliny pomaly vo veľkosti človeka, tiež budete musieť odháňať pouličných obchodníkov a vysvetľovať, že si tú voňavku ozaj neprosíte, aj keď je taká super lacná a určite nemáte záujem ani o mini rádio na baterky. Potom si unavený sadnete do metra a začnete rozmýšľať nad tým, aké je to fajn, ujsť na chvíľku pred všetkými povinnosťami a len si naplno užívať to, čo tak milujete – život. A v tom Vás vyruší staručký ukričaný bezdomovec s nákupom v plátenej taške, ktorý začne po ľuďoch sugestívne pokrikovať, že majú odložiť mobily a čítať radšej noviny! Na jednej strane Vám bude vadiť, predsa len... Ruší Vaše pokojné zamyslené kruhy. No na druhej strane si uvedomíte, že ľudia sa už ozaj venujú len mobilom či tabletom. A potom im mnohé uniká...

Spravte si radosť vždy, keď sa dá!

Ak máte nejaký voľný víkend a chuť spoznávať nepoznané, ujdite na chvíľku od všetkých povinností a naplno si užite krásy a príjemnosti neďalekého zahraničia. Viedeň má človeku čo povedať aj čo dať. Nemusíte byť ani milovníkom kultúry, aby Vám učarovala. Niekedy úplne stačí motať sa kľukatými uličkami, všímať si kvety v oknách, poležať si v udržiavaných parkoch a najesť sa v niektorej z tunajších reštaurácií (mimochodom, čo sa jedla týka, nájdete tu všetko. Od luxusných reštaurácii, cez klasické vývarovne až po rôzne pizza-kebab-ázijská kuchyňa-stánky). Ceny služieb sú samozrejme vyššie, než sme zvyknutí u nás doma, no ak si chcete variť sami, nákupy v obchodných centrách Vás vyjdú porovnateľne. Spravte si radosť vždy, keď sa dá. Viedeň je za rohom.

Dávajte si však pozor na semafory! Pípajú stále rovnako, či je zelená a či červená. Pre našinca značne mätúce. No aspoň vieme, že i Viedenčania majú čo doháňať!

Autor článku: P.anna,
Travel žurnál júl 2014 > Dovolenka > Viedeň na víkend