Zimná dovolenka Livigno

V rámci projektu "Lyžiarske strediská testujeme osobne" sa nám dostala na mušku lyžovačka v Livigno, odkiaľ prinášame zážitky a postrehy. Toto obľúbené lyžiarske stredisko na taliansko švajčiarskych hraniciach dopadlo na výbornú. Testovali sme ho počas súkromnej akcie, ktorú sme nazvali zimná dovolenka Livigno, ale čiastočne to bola služobná cesta. Od tých čias sme už nezaznamenali takú úspešnú obchodno - dovolenkovú cestu.

Začalo to všetko trochu dramaticky, núka sa prirovnanie k jednému fakt dobrému vtipu. Poznáte tento vychodniarsky ?

isc do Tatroch na turu a zjebac še z palenky, ta to je slovenske,
isc do Tatroch na turu a zjebac še zo skaly, to je take česke,
isc do Tatroch na turu a zjebac še už v Prešove, to je take vychodňarske,
ale isc do Tatroch a netrafic še tam, bo je plane džípíesko – ta to calkom Bratislafske.

Presne v tomto duchu, pre nás v súlade s poslednou "bratislavskou" charakteristikou, sa vyvíjala naša cesta do Livigna. Ale začnime pekne po poriadku.

Nápad ísť si zalyžovať do Livigno sa zrodil počas jedného piatkového posedenia pri pive už niekedy v septembri, kedy sme sa v duchu zatúlali, celí nedočkaví, do zimy na lyže. Po niekoľkých rôznych návrhoch padlo rozhodnutie na Livigno s bývaním v hoteli San Carlo, ktorý sa nachádza priamo pri zjazdovke a lanovke. Dnes už je z hotela San Carlo hotel Alpen Village, pozn.red. Termín 02.01. kedy školo-povinné deti majú pravidelne prázdniny. Celá výprava pozostávala z troch žien, jedného muža a jednej 11 ročnej slečny ( pre nás dieťa).

Livigno 1.deň - cesta, príjazd, ubytovanie

Na cestu sme sa vydali už o 8,00 hodine ráno, plní optimizmu a dobrej nálady. Predpokladaný príchod bol naplánovaný medzi 16,00 a 17,00 hodinou čo vyzeralo viac ako dobre. No ale to by sme sa asi v polovici cesty nesmeli dostať do viac ako 3 hodinovej zápchy. Keď už sme sa konečne vymotali zo zapchatej diaľnice a prešli niekoľko desiatok kilometrov po kľukatej ceste, naše „džipíesko“ sa rozhodlo s nami trošku pohrať. Začalo to na kruháči, kde nás milá teta z džípiesky poslala doprava, napriek tomu, že ktosi zazrel ceduľku ukazujúcu opačným smerom. No a zábava sa práve začala.

Prechádzali sme švajčiarskymi dedinkami a potom zase Talianskom, nekonečne dlho sme sa šplhali po serpentínach a stretli asi 2 autá z toho jeden odhŕňač. Po niekoľkých hodinách sme konečne uvideli obrovskú šípku „Livigno“ a naša podarená GPS-ka nám oznamovala že nám chýba do cieľa asi 8 km. Hurááá !! Po odbočení sme sa ocitli pred bielou trojmetrovou stenou zo snehu. Naša úchvatná džípieska nás poslala na horský priechod, ktorý je cez zimu uzatvorený. Čakala nás ďalšia niekoľkohodinová cesta po serpentínach a hľadanie správnej cesty. No nebudem napínať, do hotela sme sa dostali po desiatej hodine večer. Naša lyžovačka nezačala veľmi šťastne. Unavení po dlhej ceste, hladní, lebo sme nestihli večeru, s lyžami na izbe pretože lyžiareň už bola dávno zamknutá. Ešteže bol otvorený bar.

Livigno 2. deň - lyžovanie v časti Teola Mottolino

Livigno malo pre nás nachystané prekvapenie, niečo ako satisfakciu za strastiplnú cestu. Ráno sme sa zobudili do nádherne mrazivého a slnečného dňa. Vyzeralo to tak fantasticky, že sme len do seba nahádzali raňajky a ponáhľali sa na kopec. No pravdupovediac, nezačínali sme príliš zavčasu, ale o 10:00 sme už boli pri zjazdovke nachystaní a vyškerení. Kúpili sme si šesťdňové Alta Valtelina skipasy lebo máme v pláne navštíviť aj blízke Bormio a Santa Caterinu. Nasadáme na lanovku a kocháme sa nádhernými pláňami zaplavenými slnkom. Teda väčšina z nás, vonku bolo mínus 20 a ja som si nadýchala do okuliarov, takže skoro celú cestu lanovkou som odmrazovala. Úsilie bolo nakoniec odmenené a kochám sa aj ja. Ešte jedna spoločná fotka ženskej časti, keďže náš mužský sprievodca sa podujal robiť fotografa, a hurá na nádherne upravené takzvané menčestrové zjazdovky. Vyzerá to, že sme si pláne Teola prenajali len pre seba. Asi nikdy nezabudnem na ten úžasný pocit radosti a slobody, ten ale asi pozná každý lyžiar.

Vychutnávali sme si tento pocit a testovali zjazdovku za zjazdovkou. Všetky aj tie čierne zvládame spoločne, najlepšie sú ale červené – krásne široké, s príjemným sklonom ktorý je priateľský aj pre menej zdatných lyžiarov. Celá naša skupinka, si to riadne užívala a bola naozaj rôznorodá – vedúci výpravy, muž výborný lyžiar (v mladosti pretekár), dieťa ktoré začalo lyžovať skôr ako vedelo chodiť, a 3 žienky každá inak zdatná, ale všetky s obrovským nadšením. Prešli sme po každej jednej zjazdovke a zodpovedne môžem prehlásiť, že všetky boli výborné. Tu si naozaj nájde každý tú svoju ... aj keď my sme viac zaťažený na skitour ako na lyžovanie na jednej zjazdovke, ale tu sme si niektoré dali aj viackrát.

Postupne sme sa prelyžovali z časti Teola až na Mottolino, kde sa nachádza úžasný Burton fun park. V tejto časti strediska bolo podstatne viac ľudí. Veľa lyžiarov privábil určite aj bufet, no ale v neposlednom rade aj pohľad na mladých snowborďákov a freestyle-rov. Najlepší pohľad na všetky skoky je zo sedačkovej lanovky a tak sme si niekoľko jázd dali popri dráhe, aby sme sa mohli pokochať. Naozaj fascinujúce bolo sa dívať na 10-ročných chlapcov a ich kúsky, ktoré predvádzali. Občas tuhla krv v žilách, ale oni sú asi z gumy, bol to zážitok.

Tiež sme si mali možnosť naštudovať, ako sa všetky tie skoky vytvárajú a že to je kusisko práce! Spravili sme si kafe-pauzu v bufete kde hrala super hudba, slniečko svietilo a príjemne sme si oddýchli. Potom sme si dali ešte zopár jázd v Mottolino a vybrali sa späť do Teola, lebo ako klesalo slniečko tak sa začalo ochladzovať. Postupne sme naspäť dolyžovali až k nášmu hotelu. Na konci lyžovačky na nás čakalo prekvapenie – skvelá čierna zjazdovka, vedúca k nášmu hotelu, taká čerešnička na záver. Je síce pravda, že menej zdatní z našej skupiny chvíľku váhali, ale nakoniec aj oni nabrali odvahu a zvládli ju. Unavení, ale spokojní sme zakončili náš deň drinkom a prezeraním fotiek.

Livigno 3. deň - pauza v lyžovačke

Opäť je nádherne, ale keďže ma prepadla zákerná horúčka spojená so slabosťou a neschopnosťou prijímať akúkoľvek stravu, strávila som tento deň v posteli. Našťastie všetko do večera prešlo a tak som na ďalší deň mohla opäť vyjsť na kopec. Partia našich lyžiarov ma po lyžovačke upokojila hodnotením, že to nebolo ani zďaleka tak nádherné ako deň pred tým. Celý deň bolo pod mrakom. Celkom som im neverila, pretože ich "vyštípané" líca prezrádzali, že si to aj dnes poriadne užili.

Livigno 4. deň - lyžovačka v časti Carosello

Aj 4. deň bol ako vystrihnutý z reklamy a rozhodnutie padlo ísť na druhú stranu Livigna nazývanú Carosello. Takto sme si vyskúšali aj miestny skibus. Na začiatku sme sa chvíľku nevedeli dohodnúť, ktorým autobusom a po ktorej trase to bude najrýchlejšie, nakoniec sa to udialo nejak samo a o 15 minút sme už kráčali k lanovke. Znovu tá istá až gýčovitá lyžiarska atmosféra – nádherné pláne, dokonale upravené zjazdovky zaliate slnkom. Keďže som po predchádzajúcom dni slabučká tak volíme jemné tempo s častejšími prestávkami. Parkujeme v úžasnom bufete, kde nášmu dieťaťu dajú plný tanier hranoliek zadarmo, my zatiaľ popíjame kávu, opaľujeme sa a vychutnávame skvelú atmosféru. Po oddychu pokračujeme.

Výborné pre rodinnú lyžovačku je to, že je tu veľmi veľa červených zjazdoviek, ktoré nie sú náročné ani pre slabších lyžiarov, ktorí si ich vedia pekne v kľude a bez ťažkostí zlyžovať vo svojom tempe úplne bezpečne. Na druhú stranu ani tí zdatnejší lyžiari sa tu nenudia, vyberú si tú „svoju“ časť tej istej zjazdovky a užívajú si to. Popoludní, keď je už o niečo teplejšie, sa začínajú trate plniť a treba byť ostražitý. Je tu veľa lyžiarov začiatočníkov, malých detí ale aj odvážlivcov, ktorí sú žiaľ odvážnejší ako zruční. Vzhľadom na to, rozhodli sme sa presunúť k lanovke Federia, kde sú síce len 3 zjazdovky, ale sú o polovicu prázdnejšie a niektoré úseky trate sú ešte aj v poludňajších hodinách „menčestrové“.

Aj tu si užívame a skúšame body carving. Nie každému to ide, ale je to úžasné, náročné a rýchle, fotíme sa pri tom a zároveň užívame posledné slnečné lúče tohto dňa. Dieťa chcelo zísť dole po svištej dráhe a tak sa k nemu pripojili aj ďalší. Škoda že som bola priďaleko a nemohla ich dosť dobre odfotiť. Bolo to zábavné a tak trochu som im aj závidela. Presúvame sa cez kopec dole k údolnej stanici lanovky kde je zastávka skibusu. Po ceste míňame kopec apres ski barov s ohlušujúcou hudbou, ktoré sa pomaly plnia zábavychtivými lyžiarmi. My nastupujeme do skibusu a vezieme sa z časti Carosello do hotela na náprotivnej strane údolia v časti Teola.

Livigno 5. deň - lyžovačka v susednom Bormio

Tento deň sme testovali susedné lyžiarske stredisko Bormio na lyžiach, ale o tom napíšem inokedy v rámci seriálu lyžiarske strediská testujeme osobne. Bormio je z Livigna vzdialené necelých 40 km. Po 50 minútach jazdy autom sme na parkovisku v Bormiu, vedľa sa nachádza obrovská stanica lanovky, kde využívame spoločný skipas Alta Valtellina, ktorý platí v Livigno, Bormio, Santa Cterina, San Colombano, Semogo, San Antonio.

Livigno 6. deň - sme strávili na čiernych zjazdovkách

Náš posledný deň sme sa vrátili do Livigno Teola aby sme si ešte užili tie prázdne pláne a dostatočne sa vybláznili. Zaskočila nás však nepríjemná inverzia a chvíľkami sme išli po slepiačky. Ale aj tak sme si to užili. Takmer celý deň sme strávili na čiernych zjazdovkách, kde sme sa snažili vycibriť štýl a samozrejme spraviť si skvelé fotky. Tento deň bol našou rozlúčkou s týmto skvelým strediskom. Každú jazdu si vychutnávam a snažím sa ju vryť do pamäti. Ku koncu dňa na nás padá smútok a tak lyžujeme až do úplného konca, za nami už len horskáči.

Dobré zvesti o tomto stredisku sa nám potvrdili v plnom rozsahu, preto sme sa rozhodli rozpracovať túto lyžiarsku destináciu v našej katalógovej ponuke o niekoľko ďalších ubytovacích zariadení. Ak sa sem chcete prísť zalyžovať počas zimných prázdnin pozrite si ponuku na stránke - lyžovanie Livigno, kde si určite vyberiete vhodné ubytovanie z približne dvoch desiatok hotelov a rezidencií, ktoré sa snažíme každoročne rozširovať.

Ďakujem za skvelú lyžovačku a oddych Livigno, dávam ti plný počet - 5 hviezdičiek.

Lyžovanie Livigno.

Autor článku: R.eny,
Travel žurnál február 2014 > Dovolenka > Zimná dovolenka Livigno