Záľubou v zľavách volíme vlastnú chudobu

Spoločnosť, ktorá vystupuje v pozícii zákazníka ako lovec nízkych cien, nemôže očakávať, že bude v roli zamestnanca brať vysoký plat. Veď nie sme ochotní sami sebe dobre zaplatiť za tovar, ktorý sme vyrobili. Neveríme vo vlastnú kvalitu! Je absurdné očakávať od podnikateľa, ktorý minimalizuje príjmy, že bude dvíhať platy zamestnancom. Spoločnosť požadujúca zľavy volí vlastnú chudobu - nelichotivý slogan platí už aj na Slovensku.

Nechce sa nám ani počúvať, ako na tom sme, kde je naše miesto medzi Európanmi. Akosi to tušíme a vždy, keď sa vyroja správy na túto tému, bývame rozhorčení, kam nás to naši milovaní politici dostali. Nie je to iba ich zásluha, sami sme strojcami svojho šťastia. Sme ľahkovážni, chceli by sme všetko lacné, nakupujeme šmejd. Už si nikto nepamätá, či nakupujeme lacno, lebo na viac nemáme peniaze, alebo nemáme dosť peňazí, lebo milujeme lacné nákupy. Naše postavenie na chvoste Európy sa však ťažko zmení, ak sa nepričiníme sami. Naše tržné chovanie určuje, aké služby a aké tovary nám ponúkne podnikateľský sektor. To určí aké tržba sa na našich trhoch udejú, komu budú smerované, čia životná úrovaň sa z nich bude budovať.

Tam kam sme sa dostali sme zásluhou vlastného tržného chovania a neschopnosťou domácich politikov. Lenže ešte aj za nich si môžeme sami. Nevidíme si ďalej od špičky nosa, nezaujímajú nás súvislosti, ako a čo nakupovať. Preto berie grécky dôchodca 1500 € a slovenský, ktorý nemá ani tretinu, mu možno bude zo svojho prispievať (nedalo mi nezneužiť túto citlivú tému, na zvýraznenie európanskej rovnosti). Politici v Bruseli nebudú riešiť rovnosť obyvateľov Európy vyhláškami, nechajú trh nech tieto otázky vyrieši. No nie je to najšťastnejší model, ale spravodlivé je na ňom aspoň to, že môžeme veci ovplyvniť priamo my občania.

Ak nebudeme kupovať lacáky zo západu, ktoré sú už pre nich samotných odpad, nebudú nám ich sem voziť. Budú musieť odpad zlikvidovať za vlastné náklady a nie na ňom zarábať. Ak budú chcieť u nás uspieť, budú k nám posielať kvalitné výrobky za vysoké ceny. Lenže v týchto sú naši domáci výrobcovia lepší. Tu ich dokážu v rovnej konkurencii poraziť a ponúknuť rovnakú kvalitu za lepšie ceny. Sme pracovitejší, šikovnejší a lacnejší. Tržby z našich peňaženiek skončia u domácich, tí odvedú dane do nášho štátu a tam, keď posadíme šikovných správcov sa bude tvoriť naša životná úroveň. Bude z čoho zvýšiť dôchodky a platy. V ďalšom kole budeme môcť kupovať ešte kvalitnejšie veci, budú ešte lepšie odvody, opäť porastú platy a dôchodky. Jednoduché že?

Len to musí objaviť každý v sebe, mať hrdosť, nenechať sa kúpiť za haraburdy. Chovať sa rozumne pri nakupovaní a pri voľbách. Ak si niektorý premier chce urobiť reklamu zdvihne platy a dôchodky. O smiešne chcechtáky, jednorázovo. Spýtajte sa ho, ako vzrástlo HDP? Ak si na to zvýšenie platov požičal v Bruseli, budete to musieť vrátiľ aj s úrokmi. Spýtajte sa ho, či urobil dosť, aby vytvoril podmienky pre svojich podnikateľov, alebo nosí pod kabátom dres nejakej inej krajiny, či nadnárodných firiem? Možno je to nový spôsob svetového podnikania. Niektorí premiéri sa načisto nechali pomýliť, svoje krajiny si zamenili s princípom eséročky a vžili sa do pozícií ich konateľov s absolutnými pravomocami.

Mnohí jednotlivci sa vedia zariadiť sami pre seba. Žijú si na vysokej úrovni, ale vedľa seba nevidia. Mnohé však máme všetci spoločné, najmä kvalita života spoločnosti, zdravie a úroveň zdravotnej starostlivosti, vzdelanosť, životná úroveň sú oblasti, kde sú diery v nádrži. Špekulanti si z tadiaľ čerpajú do vlastných kanistrov. Pohnúť s tým nie je ťažké. Ak vieme fandiť pri hokejovom zápase za niečo spoločné, mali by sme to spoločné objaviť aj v širších súvislostiach života. Začať sa chovať zodpovednejšie je nutný predpoklad, inak volíme vlastnú chudobu pre seba a pre naše deti. Nám raz poďakujú.

Marketingové nástroje, ktoré sa vo výraznej miere využívajú na nejakom trhu hovoria o vyspelosti daného trhu. Na vyspelých trhoch sa nástroj zľavy neuplatňuje v takom rozsahu ako na menej vyspelých trhoch. Ak by ste pracovali ako marketingový poradca u majiteľa hotela vo Švajčiarsku a navrhli mu že dosiahne zvýšenie obsadenosti hotela poskytovaním 20% zľavy z pultovej ceny, možno by ste sa stretli s prekvapením vo forme 20% zníženia vášho platu s odôvodnením majiteľa "ak vieš vec vyriešiť len tak, že ja prídem o peniaze, tak to zdieľaš so mnou". Lenže nástroj zľava (last minute) sa používa v súčasnosti pri vážnejších stratégiách na trhu, je tu cenová vojna.

Čo taký rozsiahly výskyt zliav znamená, aké budú dopady jeho dlhodobého pôsobenia? Ako sa v takom prostredí chovať ako subjekt cestovného ruchu? Ako sa chovať ako zákazník? Komu táto situácia prináša osoh? Prečo sú slovenské cestovky povinné zo zákona uzavrieť poistenie insolventnosti, ktoré činí nemalé finančné zaťaženie, zatiaľ čo zahraničným subjektom stačí mať webstránku v slovenčine a oblbovať dovolenkárov 80% zľavami? Takéto benevolentné ponechanie trhu na pospas zahraničným provokatérom a dobrodruhom je nezodpovednosť. Takéto podnikateľské prostredie vytvára štát platiteľom daní? Asi o nich rýchle príde.

EÚ je ťažšie partnerstvo ako spoločný štát s Čechmi

Ak vystrčíte hlavu z vlastného obchodu a skúsite sa rozhliadnuť okolo seba, asi nebude ťažké zistiť čože sa to na trhu deje? Čo to množstvo lastminute znamená? Slovensko sa nachádza v strede Európy, nie je príliš veľkým trhoviskom, ale všetci naši susedia (pripusťme moment pravdy) sú zdatnejšími súpermi. Slovenský trh zďaleka nepatrí ani spotrebiteľsky, ani podnikateľsky k najvyspelejším. Schopnejším podnikateľom z okolitých vyspelejších krajín sme odstránili aj posledné prekážky pri obsadzovaní nášho priestoru - vstúpili sme do EÚ, prijali spoločnú menu Euro, učíme sa anglicky. Naši bývalí bratia Češi majú navyše výhodu jazykovej zrozumiteľnosti, podniká sa im tu lepšie ako doma.

Tí z nás, ktorí boli po Novembri nadšení z otvorenia sa západu sa môžu pomaly tešiť. Už je celkom u nás, otvorili sme sa asi až príliš. Spoločná Európa v tejto prvej etape je mimoriadne nevýhodná a kto očakáva, že sa situácia snáď v ďalších etapách vyrieši, je asi prílišný optimista. Stačí nazrieť do Nemecka, kde sa k vyrovnaniu západného a východného Nemecka doposiaľ nepristúpilo. Očakávania spravodlivého európanstva treba brať s rezervou, ak nie úplne skepticky.

Spoločná Európa je tu, ale nebola vytvorená pre Euro občana, eurointegrácia je tu pre zákazníka a obchodníka, pre biznis. Z nás ich zaujímajú len naše peňaženky a nevýhodné pôžičky, ktorými si nás zaväzujú. Takto sa moderným spôsobom dá ovládnuť jedna krajina druhou bez toho, aby padali výstrely zo zbraní. Až by niekedy prišli zo spoločnej Európy aj rovnaké občianske práva pre všetkých Európanov, potom sa môžeme tešiť z nového pokrokového projektu, z nových lepších časov, ale ak sa bude iba vylepšovať súčasný model založený na spoločnej mene, rozdielnych príjmoch, rozdielnej a prehlbujúcej sa životnej úrovni, niet sa z čoho Slovákovi tešiť. Vedeli ste, že EÚ je ťažšie partnerstvo ako spoločný štát s Čechmi.

To, čo sme my sami dokázali urobiť v rámci štátu s cigánskym etnikom, hrozí teraz nám v EÚ. Cigáni môžu žiť podľa rovnakých zákonov, rovnakých práv, ale sú iní a volia iný život. Dostali sa do hlbokej ignorácie väčšinového obyvateľstva. Cigánski vodcovia kolaborujú s bielymi špekulantmi a zneužívajú svojich. Výsledkom je bieda a chudoba zavinená z veľkej časti vlastnou voľbou, negramotnosťou, lenivosťou, z veľkej časti ich odlišnosťami ale do tretice najmä neriešením problematiky politikmi, naopak zneužívaním tejto problematiky na politické ciele. Takýto vzorec môže byť našim osudom v rámci spoločnej Európy.

Ako sa v budúcnosti budeme mať, je silne podmienené ochotou pracovať "pre seba" a žiť podľa pravidiel väčšiny. Dobrý recept, ako sa vyhnúť chudobe - prosperita Hongkongu - ukazuje princíp pracovitosti, ktorým sa dá vybudovať vyspelá spoločnosť aj uprostred komunistického štátu, takto môžu aj malé spoločenstvá uspieť. Nutnou súčasťou takéhoto úspechu sú politické garancie. Ak nás vlastní politici budú zrádzať, môžeme sa aj rozkrájať. Chudoba nás neminie.

Marcové lastminute pripravil: M.writer,
Travel žurnál marec 2014 > Lastminute > Záľubou v zľavách si volíme chudobu